To the basket   zosyp

  1. Descripton1. naturálna mzda obecným, cirkevným a urbárskym zamestnancom. Termín zosypu bol v každej obci ustálený, konal sa obyčajne na jeseň (september, október, Všetkých svätých) a oznamoval sa vybubnovaním. Zosyp sa robil zväčša u richtára, na farskom dvore, niekde z domu do domu. Gazdovia pri ňom sypali raž, jačmeň, pšenicu, zemiaky či fazuľu do vreca príslušného zamestnanca. Dávka bola predmetom dohody už pri zjednávaní sa do služby. Obecní pastieri (oviec, ošípaných, hovädzieho dobytka) dostávali naturálnu odmenu od majiteľov zvierat podľa pasených kusov, hájnik v službe urbára podľa podielov majiteľov. Obecní a cirkevní zamestnanci (farár, učiteľ, hlásnik, hrobár, zvonár, kováč) dostávali pri zosype jednotne ustanovené dávky rovnako od každej domácnosti. Štátna správa po roku 1918 nariaďovala zosyp nahradiť peňažnou mzdou, väčšinou sa to však nerešpektovalo; časť mzdy zostala v naturáliách až do polovice 20. storočia. Výročný zosyp do konca 19. storočia tradične dopĺňali takzvané dary z práva, patriace k jednotlivým služobným funkciám a dňom kalendára, ktoré dotvárali obyčajovú pestrosť výročných zvykov; 2. označenie výmenku.
    Description authorKatarína Popelková
    BooksHorváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988. Apáthyová-Rusnáková, Z.: Odmeňovanie obecných sluhov naturáliami [mapa]. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 63, mapa 8.
    Data source entryTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/zosyp
    See also koledovanie
    obchôdzky
    pastier
    učiteľ
    hájnik
    obecný sluha
    References (7) - Encyclopedic Terms

  This site uses cookies to make them easier to browse. Learn more about how we use cookies.