Chorovodná pieseň, vyčítanka. Väčšinou bola súčasťou hier pri pasení dobytka. Spieva skupina detí bez hudobného sprievodu.

Chorovodná pieseň. Väčšinou bola súčasťou hier pri pasení dobytka. Spieva skupina detí bez hudobného sprievodu.

Vyčítanka. Väčšinou bola súčasťou chorovodných hier pri pasení dobytka. Recituje dievča.

Dievky v jesennom variante sviatočného odevu, ktorý pozostáva zo sukne, tkanej zástery nazývanej "šata", ktorá je zakončená strapcami, svetríka, pančúch a šatky na hlave.

Spodnú vrstvu odevu tvorí plátenný jednodielny "rubáč" (rubáš) z dvoch pôl plátna s klinovým rozšírením v bokoch, ktoré je zdobené paličkovanou čipkou nazývanou "rácka". Na rubáš sa obliekajú 2-3 kusy (niekedy aj viac) spodných konopných alebo plátenných sukní nazývaných "spodňica" alebo "spodná mondola", ktoré dotvarovali postavu do požadovanej siluety. Okraj "spodňice" lemuje "šlingovaňie" alebo "štikeraj" (kupovaná čipka) a drobná krížiková výšivka z "gatov" (širokých mužských nohavíc, ktoré sa už po 2. sv. vojne nenosili). Nasleduje biele plátenné "opľecko" (rukávce) skladajúce sa zo "stánki" (dlhého konopného predného a zadného dielu) a pamokových rukávov s vložkou - pásom paličkovanej čipky a krížikovej výšivky nazývanej "v páre", pretože prechádza cez dve dierky. Na "opľecko" sa zakladá šatka z čierneho glotu nazývaná "kosička". Viaže sa krížom cez prsia a vzadu v páse na voľný uzol. Konce "kosičky" sú bohato zdobené výšivkou krivou ihlou. Na "kosičku" sa oblieka glotový "ľajbík" (živôtik) bohato zdobený výšivou krivou ihlou s rastlinými motívmi. Živôtik je celý podšitý konopným plátnom, zapína sa vpredu na háčik a očko. "Kosičku" bolo vpredu spod "ľajbíka" vždy vidieť. Vrchná sukňa nazývaná "mondola" je ušitá z čierneho glotu. Jej spodná polovica je bohato vyšívaná krivou ihlou s rastlinným motívom nazývaným "arabeska", spodný okraj sukne lemujú dva prámiky - "boritáše". Na sukňu sa oblieka čierna glotová "šata" (zástera), zdobená podobne ako sukňa, v spodnej polovici, výšivkou krivou ihlou. Okolo pása má uviazaný pás nazývaný "krajec". Úprava hlavy: účes pod čepcom sa nazýva "kont". Vlasy sa rozdelia pútcom - "choňíkom" na dve polovice. Krátke vlasy na spánkoch sa oddelia a skrútia sa do krútencov nazývaných "víkruť". Tieto "víkruťe" sa vedú popod uši a na temene hlavy sa zviažu. Ostatné vlasy sa v tyle zviažu čiernou úzkou šnúrkou "gombárkou". Ďalej sa vytvoria "obkruti a to tak, že sa zopnuté vlasy na tyle rozdelia na dve polovice a zavinú sa do plátna dlhého asi pol metra a širokého 4-6 cm. Plátno (alebo aj tkanice), ktorými sa vlasy omotávajú sa na konci zauzlia a musia ostať ešte aspoň 20-30 cm dlhšie ako vlasy. "Obkruti" sa zdvihnú hore, nad temenom sa prekrížia a konce sa zviažu v tyle pod zviazanými vlasmi. Cez čelo sa previaže tenká čierna zamatová stužka zvaná "zamatka" alebo "fáborec, fáborka", ktorá účes spevní. Nasleduje biely spodný čepiec, takzvaný "spoňík". Potom sa zakladá vrchný čepiec, ktorý sa skladá zo štyroch častí: dienko, prednička, venček a súkence. Dienko čepca je zdobené perličkami z fúkaného skla a sklenenými korálikmi. Prednička je vyhotovená z paličkovanej čipky. Nasleduje perličkový "venček" lemujúci celú tvár a zakrývajúci paličkovanú čipku a "súkence". Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy na nízkom opätku. Pohľad spredu na živôtik a výšivku krivou ihlou. Spod živôtika vidieť "kosičku".