Search results

Celkový pohľad spredu na ženícha a mladuchu v tradičnom svadobnom odeve. Ženích má na hlave klobúk s "pierom", "magočkavú košeľu", "malí kabáťik" (lajblík), "pantalôni" (nohavice) a čižmy s "tvrdíma sárami". Mladucha má na hlave svadobný veniec, na krku "grólik" (ozdoba tesne okolo krku), pod ním "granátke-mliekovke" (viacradový kaskádovitý náhrdelník), cez plecia malú "pigľuvanú" šatku a "veľkí pigľuvaní ručník" so širokou čipkou ozdobený rozmarínom, "madérku" (vrchnú sukňu), "srcavie štrimfle" (pančuchy) a "celie topaňe" (topánky).

Celkový pohľad spredu na ženícha, mladuchu a prvého družbu (zľava) v tradičnom svadobnom odeve.

Celkový pohľad na postavu ženícha vo sviatočnom odeve. Na hlave má "širák s pérkem", na krku dve mašle, oblečený má "pruclek" (vesta) a "košelu" vyšívanú na okrajoch rukávov, čierne "gaťe ze šnúrkama" a čižmy.

Pohľad na "širák s pérkem". Súčasťou "pérka" sú "perečko" (ozdoba zo slamy), "kosírki" - "husací", kohúťí" a "bažanťí pérka". Na širáku sú ozdobné mašle.

Pohľad na "širák s pérkem". Súčasťou "pérka" sú "perečko" (ozdoba zo slamy), "kosírki" - "husací", kohúťí" a "bažanťí pérka". Na širáku sú ozdobné mašle.

Ženích v tradičnom ľudovom odeve zo Zvolenskej Slatiny. Oblečené má biele plátenné nohavice "gäti" s ažúrkou, ľanovú košeľu, zamatový "ľajblík" (vesta), súkennú "širicu" (halena) z vlneného súkna, na hrudi s vypletaným koženým vzorom, koženými strapcami a prackou. Ženích má obuté čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má klobúk ozdobený pierkom.
Celkový pohľad zozadu.

Ženích v tradičnom ľudovom odeve zo Zvolenskej Slatiny. Najvrchnejšia časť sviatočného odevu nazývaná "širica".

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Nevesta má oblečený rubáš nazývaný "stánka". Ďalšie vrstvy tvorí spodná sukňa "kinťeš" a vrchná "tilangová" sukňa. Na nich má uviazanú spodnú zásteru a vrchnú zásteru nazývanú "šata". Vo vrchnej časti tela má oblečené "oplecko" (rukávce), na ktorom je "prusľak", popod ktorý je do kríža na hrudi previazaná trojuholníková šatka "kosička". Okolo drieku od zadu až vpredu cez ruky má prehodenú "oďiedzku." Na hlave má partu "veňiec". Obuté má čižmy „kľakački“ s tvrdou sárou. Ženích má oblečené súkenné rajtky (nohavice) zvané "briče", ľanovú košeľu, zamatovú vestu "prusľak" a súkenný kabát. Klobúk je ozdobený pierkom.

Celkový pohľad zozadu na ženícha oblečeného v súkenných rajtkách (nohavice) zvaných "briče", ľanovej košeli, zamatovej veste "prusľaku" a súkennom kabáte. Obuté má čižmy s tvrdou sárou. Klobúk mu zdobí pierko. Zhotovené je z umelých kvietkov, drobného galantérneho tovaru a jabloneckej bižutérie v tvaroch pripomínajúcich a nazývaných "ovos", "perli", "klátiki".

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Celkový pohľad spredu. Nevesta má na najspodnejšom kuse odevu, bielo-modrej tkanej "stánke", oblečenú spodnú sukňu "kinťeš" z bieleho naskladaného plátna a vrchnú čiernu glotovú sukňu, ktorú má vykasanú. Na nich má opásené dve zástery nazývané "šata". Spodná čierna je ušitá z glotu a vrchná svetlomodrá "tilangová šata" je z vyšívaného tylu. Vo vrchnej časti má nevesta oblečené žlté "oplecko" zdobené vyrezávanou výšivkou a výšivkou krivou ihlou, na ktorom má modrý brokátový "prusľak". Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Okolo krku má uviazané "kicki", čierne šnúrky s imitáciou kovových ozdôb na ich koncoch. Odzadu okolo drieku má dopredu cez ruky prehodenú tkanú bielo-červenú "oďiedzku." Hlavu jej zdobí "rohatá parta", ktorej vyšívané stuhy visia voľne na chrbte. V rukách drží hodvábom vyšívanú šatku a obhačkovanú plátennú vreckovku. Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou. Ženích má oblečené súkenné rajtky zvané "briče", ľanovú košeľu, zamatovú vestu "prusľak" a súkenný kabát. Cez plecia má prehodenú súkennú širicu z vlneného súkna, na hrudi s vypletaným koženým vzorom, koženými strapcami a zapínaním na kovovú pracku. Obuté má čižmy s tvrdou sárou. Klobúk mu zdobí "pierko" vyrobené z umelých kvietkov, drobného galantérneho tovaru a jabloneckej bižutérie v tvaroch pripomínajúcich a nazývaných "ovos", "perli", "klátiki".

Ženích v tradičnom ľudovom odeve zo Zvolenskej Slatiny. Celkový pohľad zozadu na ženícha oblečeného v súkenných rajtkách zvaných "briče", ľanovej košeli, zamatovej veste, nazývanej "prusľak". Cez plecia má prehodenú súkennú širicu z vlneného súkna, na hrudi s vypletaným koženým vzorom, koženými strapcami a zapínaním na kovovú pracku. Obuté má čižmy s tvrdou sárou. Klobúk mu zdobí pierko vyrobené z umelých kvietkov, drobného galantérneho tovaru a jabloneckej bižutérie v tvaroch pripomínajúcich a nazývaných "ovos", "perli", "klátiki".

Ženích má oblečené biele plátenné nohavice "gäti" s ažúrkou, plátennú košeľu, zamatový "ľajblík" (vesta), súkennú širicu z vlneného súkna na hrudi s vypletaným koženým vzorom, koženými strapcami a prackou. Vpredu na hrudi má na širici pripnutú hodvábnu čiernu šatku s červeným "vencom". Obuté má čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má klobúk ozdobený stuhou a pierkom vyrobeným z hodvábnych kvietkov.
Celkový pohľad spredu.

Hodvábna čierna šatka s červeným "vencom" po jej obvode pripnutá vpredu na hrudi ženícha. Ozdoba je vytvorená z bielej stuhy, plastových lístkov, voskových kvietkov a drôtených "trasíl".

Celkový pohľad zozadu na ženícha v dlhej súkennej bledej "širici" (halena) lemovanej červeným súknom. Na hlave má klobúk s ozdobným pierkom. Obuté má čižmy s tvrdou sárou.

Celkový pohľad zozadu na ženícha bez "širice" (halena). Oblečenú má bielu košeľu vpredu na rukávoch a golieri s výšivkou. Ku košeli patria biele "gati", na spodnom okraji zdobené drobnými zámikmi, "mreškou" a nitkovým prešívaným vzorom. Na košeli je čierny zamatový lajblík. Na ľavej strane lajblíka je pripevnený vyšívaný ručník a pierko so spustenou farebnou stuhou. Obuté má čižmy s tvrdou sárou. Hlavu mu zdobí klobúk s ozdobným pierkom.

Bližší pohľad na vyšívanú manžetu rukáva na košeli.

Mladý muž v obradovom odeve. Oblečenú má bielu košeľu, vpredu, na rukávoch a golieri s krížikovou výšivkou. Čierne zamatové nohavice - rajtky sú zasunuté do čižiem s tvrdou sárou. Ako vrchný odev má čierny zamatový kabát na gombíky, na ktorom je pripnuté pierko s bielymi kvetinkami a spustenými stuhami. Na hlave čierny klobúk so stužkou a pierkom. Celkový pohľad spredu.

Mladý muž v obradovom odeve. Pohľad spredu na vrchnú časť postavy ženícha v kabáte. Oblečenú má bielu košeľu, vpredu, na rukávoch a golieri s krížikovou výšivkou. Ako vrchný odev má čierny zamatový kabát na gombíky, na ktorom je pripnuté pierko s bielymi kvetinkami a spustenými stuhami. Na hlave čierny klobúk so stužkou a pierkom.

Mladý muž v obradovom odeve. Bližší pohľad na čiernu krížikovú výšivku na prednej časti košele.

Ženský a mužský svadobný odev. Mladucha má oblečené biele "opľecko" (rukávce) do pása z jemného bieleho brokátu, na rukávoch zakončené čipkou alebo "štrikerajom" (široká krajka). Biely "prusľak" (živôtik) je z hrubšieho brokátu, zdobený skladmi, zlatými gombičkami, striebornou mriežkovanou výšivkou a bielym drobným kvietkom. V spodnej časti je jedna saténovú spodnica a dve "geceľe" (sukne) z kúpeného jemného plátna, na spodnom okraji ozdobené "štrikerajom". Na nich je biela brokátová sukňa, v páse nariasená a biela brokátová zástera. Na rukávoch aj vzadu na sukni sú stužky. Na hlave je kvetinový veniec so spustenými kvetinovými stuhami prehodenými dopredu, obuté má čierne poltopánky na jednu pracku. Ženích má čierne zamatové nohavice - rajtky zasunuté do čižiem s tvrdou sárou. Ako vrchný odev má čierny zamatový kabát. Na hlave čierny klobúk so stužkou a pierkom. Celkový pohľad zozadu.

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromoví" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka. Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do zlatými korálikmi vyšívanej stuhy, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 2-3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou a korálikmi do motívov tulipánov, karafiátov, hrozna, lístkov, dlhé po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má nevesta z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí aj pierko z rozmarínu (alebo buxusu), stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
Celkový pohľad spredu.

Mladý muž v tradičnom sviatočnom odeve. Oblečenú má bielu plátennú, takzvanú "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karti" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi takzvanej "hrachovinki" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karti" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoti" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom", bočné švy nad stehnami sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našité do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z 2-3 pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí aj pierko z rozmarínu (alebo buxusu), umelých kvietkov, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
Celkový pohľad spredu.

Mladý muž v tradičnom sviatočnom odeve. Oblečenú má bielu plátennú, takzvanú "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karti" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi takzvanej "hrachovinki" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karti" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel", aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoti" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom", bočné švy nad stehnami sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našité do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z 2-3 pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí aj pierko z rozmarínu (alebo buxusu), umelých kvietkov, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
Celkový pohľad zboku.

Mladý muž v tradičnom sviatočnom odeve. Bližší pohľad na "mašľu" pripevnenú tesne pod obojkom, ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami.

Mladý muž v tradičnom sviatočnom odeve. Bližší pohľad zboku na čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou a čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z dvoch pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí aj pierko z rozmarínu, stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.

Mladý muž v tradičnom sviatočnom odeve. Bližší pohľad spredu na nohavice, "šnuptichel" a spodnú časť vyšívaných rukávov. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom", bočné švy nad stehnami sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našité do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Bohato vyšívané rukávy tvorí kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karti" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi takzvanej "hrachovinki" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka".

Tradičný ženský a mužský svadobný odev mladého páru po sobáši, po začepčení mladuchy (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena biely tylový čepiec bohato vyšívaný zlatou niťou "na kartách". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša vymenila za hladkú čipku). Na čepci má uviazaný tylový ručník (s rozmermi 100 cm x 100 cm) v jednom cípe s bohatou zlatou výšivkou cez kartón s podloženým bielym plátnom. Po celom obvode má prišitú širokú bielu "cverenú" paličkovanú čipku s opakujúcim sa motívom jablka. Pod bradou je ručník zopnutý špendlíkom až potom sú oba konce previazané a jedno uško schované aby vynikla aj vyšívaná mašľa. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou. Čižmy sú zdobené štepovaním žltou niťou.
Ženích má oblečenú bielu plátennú, takzvanú "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karti" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinki" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karti" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoti" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.
Celkový pohľad zozadu.

Mladucha je oblečená v tradičnom ženskom svadobnom odeve. Oblečenú má tmavú sukňu nazývanú "tašká sukna" ušitú z látky ako atlas, hodváb, brokát. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru "zásceru" alebo "fertuchu" bez výšivky. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru vyšívané cez kartón, doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne pripevnenom nad lakeť na okraji rukávcov. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou "cverenou" čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Pod krkom má pripevnenú širokú "mašľu" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívanú zlatou výšivkou cez kartón dozdobenou drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Na hlave má mladucha partu - slávnostný znak panenstva. Cez ruky má mladucha prehodenú pôlku "pólečku", ktorá sa používa na slávnostné príležitosti. Na nohách má obuté vyššie čierne kožené topánky na šnurovanie.
Družice majú oblečený tradičný sviatočný odev, na "krézľi" majú pripnutý rozmarín, na hlave biele stužky a na nich biely venček z voskových kvetín.
Muži sú oblečení v odeve mestského typu - v jednoduchých košeliach s golierom a kravatami, tmavých oblekoch s vetvičkou rozmarínu na chlopni saka. Svadobčania v záhrade rodiny Glasovej.

Žena a muž vo sviatočnom odeve. Mladomanželia Ján Kamenský a Helena Kamenská rodená Nociarová v parte.

Svadobčania z Detvianskej Huty v ľudových odevoch pred kostolom. Mladomanželia Ľudovít Kubiš a Mária Kubšová rodená Nociarová sedia uprostred v prvom rade. Prvý družba Anton Drugda stojaci v zadnom rade druhý zľava.

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Základ odevu nevesty tvorí "sponník" (rubáš) a tri plátenné nariasené spodnice lemované "štikerajkou" (čipkou). Mladucha má oblečené dvoje rukávce. Spodné plátenné "taclové" (pomenovanie odvodené od typu ich ukončenia) bez výšivky sú ukončené kúpenskou krajkou. Na nich má oblečené ďalšie plátenné "taclové" rukávce nazývané "formi" zdobené bohatou výšivkou "na dzierki" (dierkovou výšivkou) červenou a "sirkovou" (žlto-oranžovou) farbou. Doprostred výšivky na rukávcoch je vložený pás paličkovanej čipky zhotovenej ploštičkovou technikou čipkovania nazývanej "babková". Tento druh čipky lemuje aj "kriezel" (okružie) pripnutý okolo krku. Žltý brokátový "tažkí prucel" (živôtik) s veľkými kvetinovými vzormi vytkávanými zlatými kovovými niťami lemuje široká žltá vyšívaná stuha doplnená strieborným kovovým prámikom. Zapína sa na tri dvojdielne liate cínové spony. "Tažká sukna" zo zeleného súkna je bohato nariasená. Na spodnom okraji má našité tri modré hodvábne stuhy doplnené retiazkovou výšivkou zvanou "pred ihlu". Predná hladká plátenná časť sukne je prekrytá malou jednoduchou bielou zásterkou nazývanou "futka". Na nej je prepásaná svadobná "futa" (zástera) ušitá z kupovaného materiálu nazývaného "zmrzlé". Zdobená je "trokuvaním" (strojovým retiazkovým stehom) a našitou vyšívanou stužkou. Okraje lemuje široká fabrická čipka. Okolo pása má mladucha previazanú širokú žltú hodvábom vyšívanú stuhu zaviazanú vzadu na veľkú mašľu. Poza chrbát a dva krát okolo rúk má ovinutú "odzevačku" (pôlku), ktorá vpredu siaha presne po spodný lem sukne a zástery. "Odzevačka" je rovnako ako zástera ušitá z jemného bavlneného materiálu "zmrzlé" s drobnou bielou rastlinnou kresbou. Zdobená je vyšivkou "na dzierki" a paličkovanou čipkou. Okolo krku má mladucha zavesenú modrú stuhu s amuletom nazývaným "Marianki". Hlavu jej zdobí parta zhotovená v celku, ktorý tvoria čelenka, korunka, tri "ruže" vyšité farebnými sklenenými perličkami, flitrami, skielkami a po chrbte splývajúce dlhé biele a žlté vyšívané stuhy zakončené zlatými strapcami. Na nohách má mladucha obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou.
Ženích má oblečenú košeľu zo "zarábaného" (domáceho) plátna. "Obojok" (golier košele) je zdobený výšivkou "na plno" a "pred ihlu", teda plochým a retiazkovým stehom. Rukávy košele sú zdobené výšivkou "na plno" a spojovacím švíkom. V dolnej časti sú rukávy nazberané a spevnené výšivkou cez riasy, čím sa vytvorili manžety. Manžety sú vyšívané "na plno" a previazané stuhou. Výšivke na košeli dominuje žltooranžová, takzvaná "sirková" farba, doplnená je žltou, červenou a ružovou. Lajblík ušitý zo sivomodrého súkna a podšitý plátnom sa nazýva "prucel". Na chrbtovej časti je zdobený "šujtáškou" (šnurovaním) v modrej farbe. Zdobený je tiež "ščepovaním" sivou niťou a vysekávanou čipkou. Nohavice sú takisto ušité zo sivomodrého súkna a podšité plátnom. V spodnej časti sú nohavice zúžené. Bočná aj zadná časť nohavíc je zdobená modrou "šujtáškou". Ženích má nohavice v páse upevnené tenkým remeňom. Obuté má čierne čižmy.
Celkový pohľad spredu.

Ženích má oblečenú košeľu zo "zarábaného" (domáceho) plátna. "Obojok" (golier košele) je zdobený výšivkou "na plno" a "pred ihlu", teda plochým a retiazkovým stehom. Je spojený štyrmi prišitými stuhami, ktoré sú uviazané do mašieľ. Rukávy košele sú zdobené výšivkou "na plno" a spojovacím švíkom. V dolnej časti sú rukávy nazberané a spevnené výšivkou cez riasy, čím sa vytvorili manžety. Manžety sú vyšívané "na plno" a previazané stuhou. Výšivke na košeli dominuje žltooranžová, takzvaná "sirková" farba, doplnená je žltou, červenou a ružovou. Lajblík ušitý zo sivomodrého súkna a podšitý plátnom sa nazýva "prucel". Na cípoch fazóny a na chrbtovej časti je zdobený "šujtáškou" (šnurovaním) v modrej farbe. Zdobený je tiež "ščepovaním" sivou niťou a vysekávanou čipkou. V jeho prednej časti je po oboch stranách umiestnený rad ozdobných kostených gombičiek. Ženích má na "prucli" pripnuté pierko. Nohavice sú takisto ušité zo sivomodrého súkna a podšité plátnom. V spodnej časti sú nohavice zúžené. Okolie dvoch rázporkov zdobí modrá "šujtáška". Rovnakou technikou je zdobená bočná aj zadná časť nohavíc. Do rázporkov je vložený "tureckí ručník". Ženích má nohavice v páse upevnené tenkým remeňom. Obuté má čierne čižmy.

Ženích má oblečenú košeľu zo "zarábaného" (domáceho) plátna. "Obojok" (golier košele) je zdobený výšivkou "na plno" a "pred ihlu", teda plochým a retiazkovým stehom. Rukávy košele sú zdobené výšivkou "na plno" a spojovacím švíkom. V dolnej časti sú rukávy nazberané a spevnené výšivkou cez riasy, čím sa vytvorili manžety. Manžety sú vyšívané "na plno" a previazané stuhou. Výšivke na košeli dominuje žltooranžová, takzvaná "sirková" farba, doplnená je žltou, červenou a ružovou. Lajblík ušitý zo sivomodrého súkna a podšitý plátnom sa nazýva "prucel". Na chrbtovej časti je zdobený "šujtáškou" (šnurovaním) v modrej farbe. Zdobený je tiež "ščepovaním" sivou niťou a vysekávanou čipkou. Nohavice sú takisto ušité zo sivomodrého súkna a podšité plátnom. V spodnej časti sú nohavice zúžené. Bočná aj zadná časť nohavíc je zdobená modrou "šujtáškou". Ženích má nohavice v páse upevnené tenkým remeňom. Obuté má čierne čižmy. Celkový pohľad zozadu.

Pohľad na zdobenie chrbtovej časti "prucla" (sivomodrého súkenného lajblíka) modrou "šujtáškou" (šnurovaním), "ščepovaním" sivou niťou a vysekávanou čipkou.

Pohľad na rad kostených gombičiek na "prucli" (sivomodrom súkennom lajblíku), ktoré však plnia iba estetickú funkciu. Okraje "prucla" sú zdobené "ščepovaním" sivou niťou a vysekávanou čipkou.

Pohľad na biele stuhy prišité k "obojku" (golieru košele) uviazané do mašieľ.

Pohľad na zdobenie rukáva košele výšivkou "na plno" (plochou výšivkou) a spojovacím švíkom. Výšivka je v žltooranžovej, takzvanej "sirkovej" farbe.

Ženích má oblečené široké plátenné gate ukončené vystrapkaním a bielu košeľu so zapínaním na gombíky. Na hlave má klobúk, obuté má čižmy s tvrdou sárou. Mladucha má oblečené rukávce, lajblík a čiernu sukňu so zásterou. Na nohách má biele pančuchy, obuté má čierne topánky.

Odev pozostáva z bielej plátennej košele zvanej "kosuľa" s tkaným golierom a zdobením na okrajoch rukávov. Košeľa sa zaväzuje pod krkom bavlnenými šnúrkami a rázporok je zopnutý mosadzným blanciarom zvaným "špina". Na košeľu patrí "serdok", kožúšok z bielej ovčej kože zdobený červenou irchou a so zelenými vyšívanými detailami. Zväzuje sa v oblasti pása ružovými stuhami, ktoré sú dozdobené farebnými vlnenými brmbolcami. Z vnútra kožúška sa na ľavú stranu pripína ženíchovi biela vreckovka zdobená na každom rohu farebnými "keckami" (stuhami). Pod nohavice sa obliekajú plátenné gate. Nohavice sú súkenné, vyšívané pestrým harasom (vlnou) a nazývajú sa "portki". Výrazné ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách, ktoré sa nazývajú "pažince". Vyšívané sú aj takzvané "lapki" alebo uši na portkách, čo sú oblúky zo súkna prekrývajúce vpredu na páse opasok. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú hnedé kožené vybíjané krpce. Hlavu zdobí "kapeľus", klobúk s mušľami a s pierkom, ktoré je vytvorené z piatich širokých farebných stúh a z rozmarínu. Celkový pohľad zozadu.

Odev pozostáva z bielej plátennej košele zvanej "kosuľa" s tkaným golierom a zdobením na okrajoch rukávov. Košeľa sa zaväzuje pod krkom bavlnenými šnúrkami a rázporok je zopnutý mosadzným blanciarom zvaným "špina". Na košeľu patrí "serdok", kožúšok z bielej ovčej kože zdobený červenou irchou a so zelenými vyšívanými detailami. Zväzuje sa v oblasti pása ružovými stuhami, ktoré sú dozdobené farebnými vlnenými brmbolcami. Z vnútra kožúška sa na ľavú stranu pripína ženíchovi biela vreckovka zdobená na každom rohu farebnými "keckami" (stuhami). Pod nohavice sa obliekajú plátenné gate. Nohavice sú súkenné, vyšívané pestrým harasom (vlnou) a nazývajú sa "portki". Výrazné ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách, ktoré sa nazývajú "pažince". Vyšívané sú aj takzvané "lapki" alebo uši na portkách, čo sú oblúky zo súkna prekrývajúce vpredu na páse opasok. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú hnedé kožené vybíjané krpce. Hlavu zdobí "kapeľus", klobúk s mušľami a s pierkom, ktoré je vytvorené z piatich širokých farebných stúh a z rozmarínu. Pohľad zozadu na klobúk s pierkom.

Odev pozostáva z bielej plátennej košele zvanej "kosuľa" s tkaným golierom a zdobením na okrajoch rukávov. Košeľa sa zaväzuje pod krkom bavlnenými šnúrkami a rázporok je zopnutý mosadzným blanciarom zvaným "špina". Na košeľu patrí "serdok", kožúšok z bielej ovčej kože zdobený červenou irchou a so zelenými vyšívanými detailami. Zväzuje sa v oblasti pása ružovými stuhami, ktoré sú dozdobené farebnými vlnenými brmbolcami. Z vnútra kožúška sa na ľavú stranu pripína ženíchovi biela vreckovka zdobená na každom rohu farebnými "keckami" (stuhami). Pod nohavice sa obliekajú plátenné gate. Nohavice sú súkenné, vyšívané pestrým harasom (vlnou) a nazývajú sa "portki". Výrazné ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách, ktoré sa nazývajú "pažince". Vyšívané sú aj takzvané "lapki" alebo uši na portkách, čo sú oblúky zo súkna prekrývajúce vpredu na páse opasok. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú hnedé kožené vybíjané krpce. Hlavu zdobí "kapeľus", klobúk s mušľami a s pierkom, ktoré je vytvorené z piatich širokých farebných stúh a z rozmarínu. Pohľad spredu na vyšívanie na stehne nohavice.

Odev pozostáva z bielej plátennej košele zvanej "kosuľa" s tkaným golierom a zdobením na okrajoch rukávov. Košeľa sa zaväzuje pod krkom bavlnenými šnúrkami a rázporok je zopnutý mosadzným blanciarom zvaným "špina". Na košeľu patrí "serdok", kožúšok z bielej ovčej kože zdobený červenou irchou a so zelenými vyšívanými detailami. Zväzuje sa v oblasti pása ružovými stuhami, ktoré sú dozdobené farebnými vlnenými brmbolcami. Z vnútra kožúška sa na ľavú stranu pripína ženíchovi biela vreckovka zdobená na každom rohu farebnými "keckami" (stuhami). Pod nohavice sa obliekajú plátenné gate. Nohavice sú súkenné, vyšívané pestrým harasom (vlnou) a nazývajú sa "portki". Výrazné ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách, ktoré sa nazývajú "pažince". Vyšívané sú aj takzvané "lapki" alebo uši na portkách, čo sú oblúky zo súkna prekrývajúce vpredu na páse opasok. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú hnedé kožené vybíjané krpce. Hlavu zdobí "kapeľus", klobúk s mušľami a s pierkom, ktoré je vytvorené z piatich širokých farebných stúh a z rozmarínu. Pohľad na sponu pod krkom.

Odev pozostáva z bielej plátennej košele zvanej "kosuľa" s tkaným golierom a zdobením na okrajoch rukávov. Košeľa sa zaväzuje pod krkom bavlnenými šnúrkami a rázporok je zopnutý mosadzným blanciarom zvaným "špina". Na košeľu patrí "serdok", kožúšok z bielej ovčej kože zdobený červenou irchou a so zelenými vyšívanými detailami. Zväzuje sa v oblasti pása ružovými stuhami, ktoré sú dozdobené farebnými vlnenými brmbolcami. Z vnútra kožúška sa na ľavú stranu pripína ženíchovi biela vreckovka zdobená na každom rohu farebnými "keckami" (stuhami). Pod nohavice sa obliekajú plátenné gate. Nohavice sú súkenné, vyšívané pestrým harasom (vlnou) a nazývajú sa "portki". Výrazné ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách, ktoré sa nazývajú "pažince". Vyšívané sú aj takzvané "lapki" alebo uši na portkách, čo sú oblúky zo súkna prekrývajúce vpredu na páse opasok. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú hnedé kožené vybíjané krpce. Hlavu zdobí "kapeľus", klobúk s mušľami a s pierkom, ktoré je vytvorené z piatich širokých farebných stúh a z rozmarínu. Pohľad zboku na vyšívanie na nohaviciach.

Odev pozostáva z bielej plátennej košele zvanej "kosuľa" s tkaným golierom a zdobením na okrajoch rukávov. Košeľa sa zaväzuje pod krkom bavlnenými šnúrkami a rázporok je zopnutý mosadzným blanciarom zvaným "špina". Na košeľu patrí "serdok", kožúšok z bielej ovčej kože zdobený červenou irchou a so zelenými vyšívanými detailami. Zväzuje sa v oblasti pása ružovými stuhami, ktoré sú dozdobené farebnými vlnenými brmbolcami. Z vnútra kožúška sa na ľavú stranu pripína ženíchovi biela vreckovka zdobená na každom rohu farebnými "keckami" (stuhami). Pod nohavice sa obliekajú plátenné gate. Nohavice sú súkenné, vyšívané pestrým harasom (vlnou) a nazývajú sa "portki". Výrazné ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách, ktoré sa nazývajú "pažince". Vyšívané sú aj takzvané "lapki" alebo uši na portkách, čo sú oblúky zo súkna prekrývajúce vpredu na páse opasok. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú hnedé kožené vybíjané krpce. Hlavu zdobí "kapeľus", klobúk s mušľami a s pierkom, ktoré je vytvorené z piatich širokých farebných stúh a z rozmarínu. Pohľad na vyšívanie okolo vačku a ukončenie rukáva na košeli.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, kožúšteka, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna, vpredu sa zapína na štyri malé gombíky a má vyšívanie na hrudi a manžetách. Podľa vzoru vyšívaných kvetinových motívov plochým stehom na náprsenke sa košeľa nazýva "s makmi". Na košeľu sa oblieka tmavý kožúštek nazývaný "serdok" bohato zdobený červenou irchou a pestrofarebnými vyšívanými kvetinovými motívmi lúčnych kvetov a deväťsilu. Okraje sú lemované umelou čiernou barančinou (napodobenina karakulu) a vpredu po celej dĺžke je doplnený piatimi farebnými vlnenými "keckami" brmbolcami. Na jednom brmbolci na ľavej strane má ženích zavesenú bielu "šatku na prst" z bavlneného plátna. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách sú zdobené červenými a modrými šujtášovými stuhami a "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok s mosadznými prackami. K odevu prislúchajú kožené krpce šnurované dovnútra. Na hlavu sa zakladá klobúk zvaný "kapeľus" zdobený širokou červenou vyšívanou stuhou vzadu visiacou až po ramená a pierkom tvoreným jednou "keckou" a takzvanou "korunkou", ktorá pripomína páviu korunku a je vytvorená z drôtených slučiek zvaných "trasila" a strieborných flitrov a fúkaných koráliek. Celkový pohľad spredu.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, kožúšteka, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna, vpredu sa zapína na štyri malé gombíky a má vyšívanie na hrudi a manžetách. Podľa vzoru vyšívaných kvetinových motívov plochým stehom na náprsenke sa košeľa nazýva "s makmi". Na košeľu sa oblieka tmavý kožúštek nazývaný "serdok" bohato zdobený červenou irchou a pestrofarebnými vyšívanými kvetinovými motívmi lúčnych kvetov a deväťsilu. Okraje sú lemované umelou čiernou barančinou (napodobenina karakulu) a vpredu po celej dĺžke je doplnený piatimi farebnými vlnenými "keckami" brmbolcami. Na jednom brmbolci na ľavej strane má ženích zavesenú bielu "šatku na prst" z bavlneného plátna. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách sú zdobené červenými a modrými šujtášovými stuhami a "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok s mosadznými prackami. K odevu prislúchajú kožené krpce šnurované dovnútra. Na hlavu sa zakladá klobúk zvaný "kapeľus" zdobený širokou červenou vyšívanou stuhou vzadu visiacou až po ramená a pierkom tvoreným jednou "keckou" a takzvanou "korunkou", ktorá pripomína páviu korunku a je vytvorená z drôtených slučiek zvaných "trasila" a strieborných flitrov a fúkaných koráliek. Pohľad zozadu na zdobenie kožúšteka.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, kožúšteka, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna, vpredu sa zapína na štyri malé gombíky a má vyšívanie na hrudi a manžetách. Podľa vzoru vyšívaných kvetinových motívov plochým stehom na náprsenke sa košeľa nazýva "s makmi". Na košeľu sa oblieka tmavý kožúštek nazývaný "serdok" bohato zdobený červenou irchou a pestrofarebnými vyšívanými kvetinovými motívmi lúčnych kvetov a deväťsilu. Okraje sú lemované umelou čiernou barančinou (napodobenina karakulu) a vpredu po celej dĺžke je doplnený piatimi farebnými vlnenými "keckami" brmbolcami. Na jednom brmbolci na ľavej strane má ženích zavesenú bielu "šatku na prst" z bavlneného plátna. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách sú zdobené červenými a modrými šujtášovými stuhami a "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok s mosadznými prackami. K odevu prislúchajú kožené krpce šnurované dovnútra. Na hlavu sa zakladá klobúk zvaný "kapeľus" zdobený širokou červenou vyšívanou stuhou vzadu visiacou až po ramená a pierkom tvoreným jednou "keckou" a takzvanou "korunkou", ktorá pripomína páviu korunku a je vytvorená z drôtených slučiek zvaných "trasila" a strieborných flitrov a fúkaných koráliek. Pohľad zozadu na zdobenie kožúšteka.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, kožúšteka, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna, vpredu sa zapína na štyri malé gombíky a má vyšívanie na hrudi a manžetách. Podľa vzoru vyšívaných kvetinových motívov plochým stehom na náprsenke sa košeľa nazýva "s makmi". Na košeľu sa oblieka tmavý kožúštek nazývaný "serdok" bohato zdobený červenou irchou a pestrofarebnými vyšívanými kvetinovými motívmi lúčnych kvetov a deväťsilu. Okraje sú lemované umelou čiernou barančinou (napodobenina karakulu) a vpredu po celej dĺžke je doplnený piatimi farebnými vlnenými "keckami" brmbolcami. Na jednom brmbolci na ľavej strane má ženích zavesenú bielu "šatku na prst" z bavlneného plátna. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách sú zdobené červenými a modrými šujtášovými stuhami a "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok s mosadznými prackami. K odevu prislúchajú kožené krpce šnurované dovnútra. Na hlavu sa zakladá klobúk zvaný "kapeľus" zdobený širokou červenou vyšívanou stuhou vzadu visiacou až po ramená a pierkom tvoreným jednou "keckou" a takzvanou "korunkou", ktorá pripomína páviu korunku a je vytvorená z drôtených slučiek zvaných "trasila" a strieborných flitrov a fúkaných koráliek. Pohľad na zdobenie kožúška a vlnené "kecki" - brmbolce.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, kožúšteka, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna, vpredu sa zapína na štyri malé gombíky a má vyšívanie na hrudi a manžetách. Podľa vzoru vyšívaných kvetinových motívov plochým stehom na náprsenke sa košeľa nazýva "s makmi". Na košeľu sa oblieka tmavý kožúštek nazývaný "serdok" bohato zdobený červenou irchou a pestrofarebnými vyšívanými kvetinovými motívmi lúčnych kvetov a deväťsilu. Okraje sú lemované umelou čiernou barančinou (napodobenina karakulu) a vpredu po celej dĺžke je doplnený piatimi farebnými vlnenými "keckami" brmbolcami. Na jednom brmbolci na ľavej strane má ženích zavesenú bielu "šatku na prst" z bavlneného plátna. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách sú zdobené červenými a modrými šujtášovými stuhami a "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok s mosadznými prackami. K odevu prislúchajú kožené krpce šnurované dovnútra. Na hlavu sa zakladá klobúk zvaný "kapeľus" zdobený širokou červenou vyšívanou stuhou vzadu visiacou až po ramená a pierkom tvoreným jednou "keckou" a takzvanou "korunkou", ktorá pripomína páviu korunku a je vytvorená z drôtených slučiek zvaných "trasila" a strieborných flitrov a fúkaných koráliek. Pohľad na spodnú časť nohavíc a krpce.

Kompletný odev pozostáva z nohavíc, košele, kožúšteka, širokého opaska, klobúku a krpcov. Košeľa, respektíve "kosuľa", je z bieleho plátna, vpredu sa zapína na štyri malé gombíky a má vyšívanie na hrudi a manžetách. Podľa vzoru vyšívaných kvetinových motívov plochým stehom na náprsenke sa košeľa nazýva "s makmi". Na košeľu sa oblieka tmavý kožúštek nazývaný "serdok" bohato zdobený červenou irchou a pestrofarebnými vyšívanými kvetinovými motívmi lúčnych kvetov a deväťsilu. Okraje sú lemované umelou čiernou barančinou (napodobenina karakulu) a vpredu po celej dĺžke je doplnený piatimi farebnými vlnenými "keckami" brmbolcami. Na jednom brmbolci na ľavej strane má ženích zavesenú bielu "šatku na prst" z bavlneného plátna. Nohavice zvané "cifrované portki" sú z bieleho súkna a po bokoch a na stehnách sú zdobené červenými a modrými šujtášovými stuhami a "keckami". Okolo pása sa nosí štvorradový hnedý kožený opasok s mosadznými prackami. K odevu prislúchajú kožené krpce šnurované dovnútra. Na hlavu sa zakladá klobúk zvaný "kapeľus" zdobený širokou červenou vyšívanou stuhou vzadu visiacou až po ramená a pierkom tvoreným jednou "keckou" a takzvanou "korunkou", ktorá pripomína páviu korunku a je vytvorená z drôtených slučiek zvaných "trasila" a strieborných flitrov a fúkaných koráliek. Pohľad na kožené krpce.