Search results

Pás 220 x 45 cm ("polka", stužka), ktorým sa preväzoval starší typ ženského čepca. Celkový pohľad.

Pás 220 x 45 cm ("polka", stužka), ktorým sa preväzoval starší typ ženského čepca. Detail výšivky.

Mladucha a prvý družba v tradičnom sviatočnom odeve. Celkový pohľad spredu. Mladuchá má oblečenú spodnú sukňu (pod ktorú sa obliekal rubáč), "fortuch" (vrchnú sukňu) z bieleho plátna, "záponku" (zásteru) z jemného vyšívaného materiálu, rukávce z jemného mušelínu zdobené vrapovaním a výšivkami v pastelových farbách, nadšívané čipkami. Na rukávcoch má oblečený "ľajblík" zvaný aj "bronclík" z brokátového materiálu, podšitý bol podšívkou s ozdobnými lupeňmi na dolnom kraji. Okolo ramien má ovinutú "lochtušu", pás jemného vyšívaného materiálu. Hlavu nevesty zdobí parta a ružové mašle. Parta je z bielych voskových kvetov a niekoľkých pásov ružových perličiek zvaných "počerky". Na nohách má po lýtka vysoké šnurovacie kožené topánky na zvýšenom podpätku. V rukách drží menšiu svadobnú kyticu.

Mladucha v tradičnom sviatočnom odeve. Celkový pohľad spredu. Oblečenú má spodnú sukňu (pod ktorú sa obliekal rubáč), "fortuch" (vrchnú sukňu) z bieleho plátna, "záponku" (zásteru) z jemného vyšívaného materiálu, rukávce z jemného mušelínu zdobené vrapovaním a výšivkami v pastelových farbách, nadšívané čipkami. Na rukávcoch má oblečený "ľajblík" zvaný aj "bronclík" z brokátového materiálu, podšitý bol podšívkou s ozdobnými lupeňmi na dolnom kraji. Okolo ramien má ovinutú "lochtušu", pás jemného vyšívaného materiálu. Hlavu nevesty zdobí parta a ružové mašle. Parta je z bielych voskových kvetov a niekoľkých pásov ružových perličiek zvaných "počerky". Na nohách má po lýtka vysoké šnurovacie kožené topánky na zvýšenom podpätku. V rukách drží menšiu svadobnú kyticu.

Mladucha v tradičnom sviatočnom odeve. Celkový pohľad zozadu.Oblečenú má spodnú sukňu (pod ktorú sa obliekal rubáč), "fortuch" (vrchnú sukňu) z bieleho plátna, "záponku" (zásteru) z jemného vyšívaného materiálu, rukávce z jemného mušelínu zdobené vrapovaním a výšivkami v pastelových farbách, nadšívané čipkami. Na rukávcoch má oblečený "ľajblík" zvaný aj "bronclík" z brokátového materiálu, podšitý bol podšívkou s ozdobnými lupeňmi na dolnom kraji. Okolo ramien má ovinutú "lochtušu", pás jemného vyšívaného materiálu. Hlavu nevesty zdobí parta a ružové mašle. Parta je z bielych voskových kvetov a niekoľkých pásov ružových perličiek zvaných "počerky". Na nohách má po lýtka vysoké šnurovacie kožené topánky na zvýšenom podpätku.

Tradičný obradový "lazovský" (pochádzajúci zo Slatinských Lazov) odev. Mladucha má oblečený červený tkaný rubáč "stánku", bielu sukňu so zásterou, biele rukávce s vyrezávanou výšivkou a brokátový živôtik, pod ktorým má krížom cez hruď previazanú bielu plátennú šatku. Na hlave má partu bohato zdobenú umelými kvietkami a striebornými korálikmi, z ktorej vyšívané stuhy visia voľne na chrbte. V rukách drží mladucha bielo-červenú tkanú pôlku.

Postup obliekania mladuchy. Celkový pohľad spredu na postavu mladuchy v tradičnom svadobnom odeve. Na hlave má "venec", oblečené má rukávce na ktorých je pri krku "krézel s obojkom" (okružie) zopnutý brošňou, rukávy sú stiahnuté zelenými stuhami. Ďalej má oblečený zelený "pruclek" (živôtik), v páse je zelená stuha uviazaná do mašle, cez ruky je prehodená svadobná "póla", ktorá vzadu prechádza cez chrbát. V spodnej časti je spodná zástera "fertocha", takzvaná "škrobka" z mliečnej bavlny a vrchná "fertocha" z bavlneného tylu. Obuté má čižmy.

Ženský sviatočný odev, odev mladuchy po začepčení. Žena má oblečený rubáč, ktorý má vrchný diel takzvanú "stánku", obopínajúcu hruď farebne pretkávanú červeno bielou "priedkou". K "stánke" je prišitá šesťdielna sukňa vzadu zriasená, na nej "geceľe", na ktoré sa obliekla "vrchňia biela kitľa", vyrobená z ôsmich pol jemnejšieho kupovaného plátna, pri spodnom okraji po celom obvode zdobená drobnými zámikmi, "mrežkou" a kraj zdobený drobným nitkovým vzorom. Na "vrchnej kitľi" má bohato vyšívanú bielu dvojpolovú zásteru zvanú "šata", na rubáči "opľecko", bohato nariasené zakončené volánom ("taceľ"), na "opľecku" hodvabný prusľak, bohato zdobený drobno riasenou červenou stuhou s hlbším výstrihom, ukončený krátkym šósikom a podšitý kanafasom. Obuté má čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má "lakovie čierne zuby", "bliskáčavý špic", spodný hodvábny čepiec ("kápku") ružovej farby a vrchný tylový čepiec s dierkovaným vyšívaním. Okolo hlavy má uviazanú stuhu s kvetinovým vzorom, spustenú dolu z chrbta. Na krku má "garoľe", pod krkom vo výstrihu uviazanú mašľu doplnenú striebornou brošňou. Cez ramená má založenú farebne vyšívanú svadobnú "polu".

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Obliekanie "oďiedzki", ktorá sa zakladala poza chrbát, popod visiace stuhy z party a vpredu sa jej konce prehodili cez predlaktia z vnútra smerom von. Celkový pohľad.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Celkový pohľad zozadu na postavu oblečenej mladuchy. Na hlave má "rohatú" partu, ktorej stuhy padajú po celej šírke chrbta. Na najspodnejšom kuse odevu "stánke" má oblečenú sukňu "kitľu" aj spodnú zásteru "šatu" z tmavozeleného súkna a vrchnú svetlozelenú hodvábnu zásteru "šatu". Vo vrchnej časti má oblečené "oplecko" (rukávce), na ktorom je modrý brokátový "prusľak" (živôtik), popod ktorý je do kríža na hrudi previazaná trojuholníková šatka "kosička" s ozdobne uvizanými koncami "ušami" vzadu na páse. Okolo drieku od zadu až vpredu cez ruky má prehodenú "oďiedzku". Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou.

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Nevesta má oblečený rubáš nazývaný "stánka". Ďalšie vrstvy tvorí spodná sukňa "kinťeš" a vrchná "tilangová" sukňa. Na nich má uviazanú spodnú zásteru a vrchnú zásteru nazývanú "šata". Vo vrchnej časti tela má oblečené "oplecko" (rukávce), na ktorom je "prusľak", popod ktorý je do kríža na hrudi previazaná trojuholníková šatka "kosička". Okolo drieku od zadu až vpredu cez ruky má prehodenú "oďiedzku." Na hlave má partu "veňiec". Obuté má čižmy „kľakački“ s tvrdou sárou. Ženích má oblečené súkenné rajtky (nohavice) zvané "briče", ľanovú košeľu, zamatovú vestu "prusľak" a súkenný kabát. Klobúk je ozdobený pierkom.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. "Zakladanie" trojuholníkovej plátennej šatky, nazvanej "kosička" na konci s vyšívanými "ušami". Jej stred sa umiestni vzadu na krku a oba konce sa prehodia dopredu, kde sa na hrudi vzájomne prekrížia. "Uši" na "kosičke"sú zdobené rastlinnými a geometrickými vzormi vyrezávanou výšivkou, kupovanou čipkou, bielou hadovkou a výšivkou krivou ihlou s drobnými zlatými detailmi.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Záverečná úprava odevných súčastí v hornej časti postavy. Plátenná šatka nazvýaná "kosička" je vpredu na hrudi prekrížená popod živôtik "prusľak". "Prusľak" je celý zapnutý malými kovovými háčikmi a je ušitý z brokátu.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Úprava "oďiedzki", ktorá prechádza poza chrbát a jej konce visia prehodené cez predlaktia tak, aby ich celé zakrývali. Biela plátenná "oďiedzka" je na oboch koncoch zdobená votkávaným červeným vzorom a okraje ukončené ozdobne uviazanými uzlíkmi.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Celkový pohľad zozadu na postavu oblečenej mladuchy. Na najspodnejšom kuse odevu "stánke" má oblečenú spodnú plátennú sukňu "kinťeš" a vrchnú bielu brokátovú skladanú sukňu. Na nich má uviazanú bielu zamatovú zásteru nazývanú "šata". Okolo pása má do mašle uviazanú vyšívanú stuhu. Vo vrchnej časti má oblečené tylové "tilangové" "oplecko" (rukávce), na ktorom je hnedý brokátový "prusľak" (živôtik). Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Odzadu okolo drieku má dopredu cez ruky prehodenú "oďiedzku." Hlavu jej zdobí parta zvaná "veňiec", ktorého vyšívané stuhy visia voľne na chrbte. Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Pomoc s obliekaním "oďiedzki", ktorej stred je vzadu na drieku schovaný pod stuhami party a jej konce sú vpredu prehodené cez ruky. Tkaná "oďiedzka" je bielo-červenej farby s drobnými modrými detailmi.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Celkový pohľad spredu na postavu oblečenej mladuchy. Na najspodnejšom kuse odevu bielo-modrej tkanej "stánke" má oblečenú spodnú sukňu "kinťeš" z bieleho naskladaného plátna a vrchnú čiernu glotovú sukňu, ktorú má vykasanú. Na nich má opásené dve zástery nazývané "šata". Spodná čierna je ušitá z glotu a vrchná svetlomodrá "tilangová šata" je z vyšívaného tylu. Vo vrchnej časti má nevesta oblečené žlté "oplecko" (rukávce) zdobené vyrezávanou výšivkou a výšivkou krivou ihlou, na ktorom má modrý brokátový "prusľak" (živôtik). Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Okolo krku má uviazané "kicki", čierne šnúrky s imitáciou kovových ozdôb na ich koncoch. Odzadu okolo drieku má dopredu cez ruky prehodenú tkanú bielo-červenú "oďiedzku." Hlavu jej zdobí "rohatá parta", ktorej vyšívané stuhy visia voľne na chrbte. V rukách drží hodvábom vyšívanú šatku a obhačkovanú plátennú vreckovku. Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou.

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Celkový pohľad spredu. Nevesta má na najspodnejšom kuse odevu, bielo-modrej tkanej "stánke", oblečenú spodnú sukňu "kinťeš" z bieleho naskladaného plátna a vrchnú čiernu glotovú sukňu, ktorú má vykasanú. Na nich má opásené dve zástery nazývané "šata". Spodná čierna je ušitá z glotu a vrchná svetlomodrá "tilangová šata" je z vyšívaného tylu. Vo vrchnej časti má nevesta oblečené žlté "oplecko" zdobené vyrezávanou výšivkou a výšivkou krivou ihlou, na ktorom má modrý brokátový "prusľak". Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Okolo krku má uviazané "kicki", čierne šnúrky s imitáciou kovových ozdôb na ich koncoch. Odzadu okolo drieku má dopredu cez ruky prehodenú tkanú bielo-červenú "oďiedzku." Hlavu jej zdobí "rohatá parta", ktorej vyšívané stuhy visia voľne na chrbte. V rukách drží hodvábom vyšívanú šatku a obhačkovanú plátennú vreckovku. Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou. Ženích má oblečené súkenné rajtky zvané "briče", ľanovú košeľu, zamatovú vestu "prusľak" a súkenný kabát. Cez plecia má prehodenú súkennú širicu z vlneného súkna, na hrudi s vypletaným koženým vzorom, koženými strapcami a zapínaním na kovovú pracku. Obuté má čižmy s tvrdou sárou. Klobúk mu zdobí "pierko" vyrobené z umelých kvietkov, drobného galantérneho tovaru a jabloneckej bižutérie v tvaroch pripomínajúcich a nazývaných "ovos", "perli", "klátiki".

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Uväzovanie "oďiedzki" položením na pravé plece. Vpredu prechádza látka popod hodvábnu mašľu, vzadu krížom popod ľavú ruku a oba konce sú vzájomne previazané cez seba vpredu (takmer v strede) v úrovni pásu.

Postup obliekania mladuchy do tradičného ľudového odevu. Celkový pohľad zozadu na postavu oblečenej mladuchy. Najspodnejšiu časť odevu tvorí ľanový "rubáč" s tkanou červenou "prietkou" na páse. Na spodnej plátennej bielej sukni nazývanej "kinťeš" má oblečený vrchný "kinťeš" - plisovanú bielu svadobnú sukňu. Driekovú časť tvorí kus červeno-bielej látky, ktorá vyzerá ako tkaná. Nasleduje "perkálová" zástera, na spodnom leme aj na páse zdobená červenou vyšívanou stuhou. Vzadu popod zásteru má uviazané "svadobné šnúrki" z jemného plátna, ktorých konce tvoria ozdobne zošité pásy saténových mašlí, vyšívaných stúh a tylovej látky. Vo vrchnej časti má nevesta oblečené "oplecko" z jemného plátna. Na ňom má oblečený živôtik "prusľak" z červeného hodvábu so vzorom, dozdobený prišitými červeno-fialovými "duduľami" - ozdobami v tvare slnka. Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Tkaná bielo-červená "oďiedzka" prechádza z pravého pleca krížom cez hrudník aj chrbát a previazaná je vpredu v strede nad pásom. Hlavu jej zdobí "parta" zložená z venca a ozdôb na vrchu hlavy a vrkoči. Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou.

Mladucha v tradičnom ľudovom odeve. Na najspodnejšom kuse odevu "stánke" má oblečenú spodnú plátennú sukňu "kinťeš" a vrchnú bielu brokátovú skladanú sukňu. Na nich má uviazanú bielu zamatovú zásteru nazývanú "šata". Okolo pása má do mašle uviazanú vyšívanú stuhu. Vo vrchnej časti má oblečené tylové "tilangové oplecko", na ktorom je hnedý brokátový "prusľak". Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Odzadu okolo drieku má dopredu cez ruky prehodenú "oďiedzku." Hlavu jej zdobí parta "veňiec". Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou.

Mladucha v tradičnom ľudovom odeve. Najspodnejšiu časť odevu tvorí ľanový "rubáč" s tkanou červenou "prietkou" na páse. Na spodnej plátennej bielej sukni nazývanej "kinťeš" má oblečený vrchný "kinťeš" - plisovanú bielu svadobnú sukňu. Driekovú časť tvorí kus červeno-bielej látky, ktorá vyzerá ako tkaná. Nasleduje "perkálová" zástera, na spodnom leme aj na páse zdobená červenou vyšívanou stuhou. Vzadu popod zásteru má uviazané "svadobné šnúrki" z jemného plátna, ktorých konce tvoria ozdobne zošité pásy saténových mašlí, vyšívaných stúh a tylovej látky. Vo vrchnej časti má nevesta oblečené "oplecko" z jemného plátna vpredu zaviazané na mašľu červenou šnúrkou s ozdobnými koncami. Na ňom má oblečený živôtik "prusľak" z červeného hodvábu so vzorom, vpredu so zapínaním na kovovo-sklenené gombíky, dozdobený prišitými červeno-fialovými "duduľami" - ozdobami v tvare slnka. Pod krkom má pripevnenú širokú hodvábnu červenú mašľu okolo krku uviazanú "zamatku" - čiernu šnúrku s korálikmi z fúkaného skla na jej koncoch. Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Okolo krku má uviazané "kicki", čierne šnúrky s imitáciou kovových ozdôb na ich koncoch. Tkaná bielo-červená "oďiedzka" prechádza z pravého pleca krížom cez hrudník aj chrbát a previazaná je vpredu v strede nad pásom. Hlavu jej zdobí parta zložená z venca a ozdôb na vrchu hlavy a vrkoči. V rukách drží obhačkovanú plátennú vreckovku. Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou.

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené štyri kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4 m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými kvetmi) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenú výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch – naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromoví" je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časte je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnúsek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka. Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do zlatými korálikmi vyšívanej stuhy, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 2-3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou a korálikmi do motívov tulipánov, karafiátov, hrozna, lístkov, dlhé po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má nevesta z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.
Ženích má oblečenú bielu plátennú, tzv. "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karty" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinky" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karty" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc . Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má ženích tesne pod obojkom pripevnenú "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Základ mašle tvorí biela 6 až 8 cm široká stuha, ktorá je kvôli pevnosti podšitá. Vyšitá je korálikmi, flitrami a zlatou niťou, ukončená zlatými strapcami. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje svadobné pierko z dvoch pštrosích pier, z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. K svadobnému pierku, ako identifikačnému symbolu ženícha, patrí aj pierko z rozmarínu (alebo buxusu), stúh, korálikov a malej bielej vreckovky pripevnené nad lakťom na ľavom rukáve košele.
Celkový pohľad spredu.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Celkový pohľad zboku. Staršie vydaté ženy pomáhajú mladuche správne prehodiť odiedzku "pólečku", ktorá má smerovať cez ruky z vnútra smerom von. Vzadu na chrbte je pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Je dva a pol metra dlhá a zdobí ju bohatá biela výšivka na tyle doplnená dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom jej obvode.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Rozmarínový venček a jeho pripevnenia obyčajnými špendlíkmi k tylovej "pólečke".

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Pohľad zozadu. Záverečná úprava detailov. Parta je na hlave mladuchy uviazaná stiahnutím šnúrok na zátylku. Dienko na temene hlavy je zdobené rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou, flitrami, sklenenými fúkanými korálikmi a plastovými perličkami do rastlinných motívov siahajúce po pás a ukončené strapcami.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Celkový pohľad zozadu na ustrojenú ženu. Odev nevesty pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené 4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Zaväzujú sa vzadu na páse. Prednú časť "škrobnice" tvorí hladká látka, ktorá je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia, štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými vzormi kvetov) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraji rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (pôvod tohto pomenovania nie je známy) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými šujtášmi, vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, tzv. "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktoré je buď vyšité alebo je na ňom našitý svätý "harnúšek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má mladucha partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka, tzv. "kulmi". Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do zlatými korálikmi vyšívanej stuhy, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou, flitrami, sklenenými fúkanými korálikmi a plastovými perličkami do rastlinných motívov, siahajúce po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má mladucha z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou. Čižmy sú zdobené štepovaním žltou niťou.

Tradičný ženský svadobný odev mladuchy (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Na čiernej hodvábnej zástere tzv. "záscere" alebo "fertuche" bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch vyniká odiedzka "pólečka" vyšívaná bielou na tyle a doplnená dierkovanou výšivkou. Tú má mladucha prehodenú cez ruky z vnútra smerom von a vpredu rozprestretú na zástere. Špendlíkmi sú na "pólečku" pripevnené rozmarínové venčeky. Celá odiedzka je dlhá dva a pol metra. V rukách drží mladucha modlitebnú knižku a pátričky. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna vyšívané mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, ktorá je doplnená výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rukávce rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraji rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (pôvod tohto pomenovania nie je známy) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými "šujtášmi", vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, takzvané "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou, prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktoré je buď vyšité alebo je na ňom našitý svätý "harnúšek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má mladucha partu, z ktorej vidieť bielu paličkovanú "cverenú" nahusto nariasenú čipku nazývanú "kulmi" lemujúcu tvár, za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi ozdobená biela stuha, ktorá prechádza do stuhy vyšívanej zlatými korálikmi a venčeka z bielych voskovaných kvetín.

Tradičný ženský svadobný odev mladuchy (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Bližší pohľad spredu na čierne hodvábne zástere tzv. "záscere" alebo "fertuche" bez výšivky, na ktorých má mladucha prehodenú cez ruky z vnútra smerom von a vpredu na zástere rozprestretú odiedzku "pólečku" bielo vyšívanú na tyle. Špendlíkmi sú na nej pripevnené rozmarínové vetvičky vytvarované do venčekov - symbolu panenstva. Celá odiedzka je dlhá dva a pol metra. V rukách drží mladucha modlitebnú knižku a pátričky.

Sviatočný odev kmotry z Kojšova. Bližší pohľad spredu. Základ odevu tvorí modrá sloterová sukňa so živôtikom "kidľa s vistom". Pod "kidľou" má žena oblečené spodné sukne "spodňički kabati" z bieleho domáceho plátna. Prednú časť "kidľi" zakrýva červená kartúnová zástera "širviani fartuch". Okolo pása má opásaný "povojňík", na ktorom je pripnutá modrá stuha "pantľika", siahajúca po spodný okraj zástery. Na hornej časti tela má biele rukávce "oplečko" z domáceho tkaného plátna. Na rukávoch sú zdobené výšivkou "poľňane", vyšívanou plným stehom na predkreslené vzory. Golier rukávcov aj zakončenia ich rukávov zdobia vyšívané "gaľerki". "Gaľerki" si ženy vyšívali samy a vždy museli ladiť s výšivkou na košeli ich partnera. Rukávce sú pri krku spojené spinkou "pinou", na ktorej sú uviazané biele "gombi". Na rukávce sa oblieka živôtik "vist na červenim verchu", ktorého základ tvorí červený zamat "baršan" a je zdobený našitými hnedozelenými "zamatkami" a zlatými vzorovanými stuhami "šnorkami". Na "viste" je pripnutá strieborná brošňa. Vpredu je "vist" spojený prepletenou stuhou "šnorkou", ktorá takto tvorí "šnurovačku". Na hlave má háčkovaný čepiec s plátenným podkladom s brokátovým zakončením "krokodílom". Čepiec bol kupovaný u čepčiarky v Levoči, avšak kamienkami bol dozdobený až mladuchou pred jej svadbou. Súčasťou čepca je vlnená stužka "šnorka" uviazaná po celom jeho obvode, ktorá je spolu s ostatnými farebnými "šnorkami" a lesklými "pantľikmi" spustená po chrbte po spodný okraj sukne. Okolo ramien má žena preloženú plátennú pôlku "polku" s našitými tkanými koncami "konca", v ktorej drží dieťa.

Postup obliekania mladuchy z Kojšova. Celkový pohľad spredu na odev mladuchy z Kojšova. Základ odevu tvorí skladaná sloterová sukňa so zamatovým živôtikom "belavá kidľa s vistom na červenim verchu". Prednú stranu "kidľi" zakrýva tmavá zástera "šarny fartuch" z modrotlače. Pod "vistom" má mladucha oblečené rukávce "oplečko" z bavlneného "pamutového" plátna. Okolo pása má priviazanú šnúrku, z ktorej jej vzadu po spodný okraj sukne visia bavlnené farebné stuhy a lesklé saténové stuhy "šnorki", na nej vlnenú "angliu" a opasok "povojňík", na ktorý je pripnutá modrá stuha "pantľika" siahajúca po spodný okraj zástery. "Vist" je vpredu spojený prepletenou stuhou "šnorkou", ktorá takto tvorí "šnurovačku". Okolo krku sa uväzuje biela kartúnová šatka s modrými vzormi. Na spinku "pinu", ktorá spája rukávce, sú uviazané biele "gombi" z lacetu. Mladucha má na sebe oblečený vlnený kožuch, ktorý je na chrbte zdobený koženými strapcami "francľami". Okolo ramien má prehodenú ľanovú pôlku "polku" s červenými tkanými zakončeniami a s pripnutými farebnými stuhami „šnorkami“ na strane. Na hlave má partu, ktorej základ tvorí "prišolko", čierna stuha obšitá zlatým pásom, ktorá plní účel čelenky. Z neho vedú cez temeno hlavy až po chrbát dve červené vzorované stuhy. Súčasťou party sú červené "zápletki" z pevnejšieho materiálu zapletené do vrkoča. Po ich obvode je položený pás "gorálok" a vetvička krušpánu. Na "zápletkách" sú po stranách pripevnené zelené lesklé stuhy "naušňice" a modré bavlnené stuhy "šnorki", ktoré siahajú po dĺžku ramien. Súčasťou party sú široké červené stuhy "šnori" s rastlinnými motívmi, ktoré sú spustené po chrbte a siahajú po dĺžku sukne. Na nohách má obuté kožené čižmy "škorňe" s tvrdými sárami.

Bližší pohľad spredu. Na hornej časti tela má mladucha oblečené rukávce "oplečko" z bavlneného "pamutového" plátna. Na ne sa oblieka zamatový živôtik "vist", ktorý je vpredu spojený prepletenou stuhou "šnorkou", ktorá takto tvorí "šnurovačku". Okolo krku sa uväzuje biela kartúnová šatka s modrými vzormi. Na spinku "pinu", ktorá spája rukávce, sú uviazané biele "gombi" z lacetu. Mladucha má na sebe oblečený vlnený kožuch. Okolo ramien má prehodenú ľanovú pôlku "polku" s červenými tkanými zakončeniami a s pripnutými farebnými stuhami "šnorkami" na strane. Na hlave má partu, ktorej základ tvorí "prišolko", čierna stuha obšitá zlatým pásom. Tá plní účel čelenky. Z nej vedú cez temeno hlavy až po chrbát dve červené vzorované stuhy. Súčasťou party sú červené "zápletki" z pevnejšieho materiálu zapletené do vrkoča. Po ich obvode je položený pás "gorálok" a vetvička krušpánu. Na "zápletkách" sú po stranách pripevnené zelené lesklé stuhy "naušňice" a modré bavlnené stuhy "šnorki", ktoré siahajú po dĺžku ramien. Súčasťou party sú široké červené stuhy "šnori" s rastlinnými motívmi, ktoré sú spustené po chrbte a siahajú po spodný okraj sukne.

Základ odevu tvorí skladaná sloterová sukňa so zamatovým živôtikom "belavá kidľa s vistom na červenim verchu". Prednú stranu "kidľi" zakrýva tmavá zástera "šarny fartuch" z modrotlače. Pod "vistom" má mladucha oblečené rukávce "oplečko" z bavlneného "pamutového" plátna. Okolo pása má priviazanú šnúrku, z ktorej jej vzadu po spodný okraj sukne visia bavlnené farebné stuhy a lesklé saténové stuhy "šnorki", na nej vlnenú "angliu" a opasok "povojňík", na ktorý je pripnutá modrá stuha "pantľika" siahajúca po spodný okraj zástery. "Vist" je vpredu spojený prepletenou stuhou "šnorkou", ktorá takto tvorí "šnurovačku". Okolo krku sa uväzuje biela kartúnová šatka s modrými vzormi. Na spinku "pinu", ktorá spája rukávce, sú uviazané biele "gombi" z lacetu. Mladucha má na sebe oblečený vlnený kožuch, ktorý je na chrbte zdobený koženými strapcami "francľami". Okolo ramien má prehodenú ľanovú pôlku "polku" s červenými tkanými zakončeniami a s pripnutými farebnými stuhami „šnorkami“ na strane. Na hlave má partu, ktorej základ tvorí "prišolko", čierna stuha obšitá zlatým pásom. Tá plní účel čelenky. Z nej vedú cez temeno hlavy až po chrbát dve červené vzorované stuhy. Súčasťou party sú červené "zápletki" z pevnejšieho materiálu zapletené do vrkoča. Po ich obvode je položený pás "gorálok" a vetvička krušpánu. Na "zápletkách" sú po stranách pripevnené zelené lesklé stuhy "naušňice" a modré bavlnené stuhy "šnorki", ktoré siahajú po dĺžku ramien. Súčasťou party sú široké červené stuhy "šnori" s rastlinnými motívmi, ktoré sú spustené po chrbte a siahajú po dĺžku sukne. Mladucha má na nohách obuté kožené čižmy "škorňe" s tvrdými sárami.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Pohľad na pripnutú rozmarínovú vetvičku na "oďiecke", ktorá je previazaná cez krátke riasené "opľecko" z bieleho plátna.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Bližší pohľad spredu. Pomoc s uväzovaním "korunki" - štvorcovej ozdoby vyšívanej korálikmi na temene hlavy tkanicami, ktorá je súčasťou venca mladuchy. Vlasy má učesané nahladko dozadu, v strede hlavy rozdelené pútcom na dve časti a zapletené do vrkoča.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Pomoc pri úprave hlavy mladuchy založením kvetinovej čelenky, ktorá jej rámuje celú tvár a zviazaná je tkanicami na zátylku. Čelenka je vytvorená z umelých lístkov, kvietkov a korálikov, flitrov a sklenených korálikov.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Bližší pohľad zozadu na "veňiec s korunkou" tvorený dominantnou kvetinovou čelenkou lemujúcou celú tvár mladuchy a štvorcovou korálikmi vyšívanou ozdobou na temene, z ktorej niže pása visia široké vyšívané stuhy a jedna hladká červená stuha symbolizujúca dievoctvo.
Čelenka je vytvorená z umelých lístkov, kvietkov a korálikov, flitrov a sklenených korálikov, upevnená je zaviazanými tkanicami na zátylku.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Celkový pohľad zozadu. Najspodnejšiu časť odevu tvorí bavlnený rubáš nazývaný "rubáč". Na ňom má mladucha na trupe oblečenú krátku do pása siahajúcu "stánku", ktorá je len na chrbtovej časti nad driekom vyšívaná krížikovou technikou a oblieka sa len pri slávnostných príležitostiach. Na spodnej sukni má mladucha oblečenú bielu plátennú sukňu s úzkym vyšívaným žltým venčekom okolo spodného okraja, obe nazývané "kiňťeš". Na sukni má ďalej oblečenú tmavú modrotlačovú zásteru nazývanú "tarkavá kitľa" s geometrickými bielymi vzormi usporiadanými do zvislých pásov a výraznou rastlinnou bordúrou na spodnom okraji. Stred zástery zdobí viacfarebný spojovací švík ozdobne spájajúci dve poly látky. Okolo drieku má dvakrát opásanú bielomodrú stuhu na boku zopnutú zatváracím špendlíkom. K nej má ešte vzadu pripnutú do mašle uviazanú bielu vyšívanú stuhu v typických bzovíckych farbách - modrej, fialovej, ružovej, zelenej, bordovej. Hore má mladucha oblečené krátke riasené "opľecko" z bieleho plátna bez akejkoľvek výšivky na prieramkoch. Golier a rázporok sú zdobené čiernou krížikovou výšivkou. "Oďiecka" z jemnejšieho materiálu prechádza od pravého pleca vpredu i vzadu krížom cez trup a oba konce sú zviazané dokopy nad ľavým bokom hladkou ružovou stuhou. Vpredu na hrudi je na ňu pripevnená rozmarínová vetvička. Na hlave má mladucha "veňiec s korunkou" tvorený dominantnou kvetinovou čelenkou lemujúcou celú tvár a štvorcovou korálikmi vyšívanou ozdobou na temene, z ktorej niže pása visia široké vyšívané stuhy a jedna hladká červená symbolizujúca dievoctvo. Obuté má čierne kožené čižmy na nízkom opätku.

Mladucha z Važca v tradičnom svadobnom odeve. Na hlave má partu. Oblečenú má "košelicu" (rukávce), ktorá sa uväzovala pri krku dvoma "šnurkami", na konci ktorých boli bohato vyšívané štvorce plátna, nazávané "puatki". Na krku má korálky z fúkaného skla nazývané "paternice". Sukňa je z farebného kašmíru a nazývala sa "šafouka" alebo "šafolová sukňa" a bola spojená so živôtikom, nazývaným "kabát". K sukni má zásteru z kašmíru, nazývanú "šata". Na rukách má "zápiaski" z vlny, na nohách kapce. Cez plecia má zozadu prehodenú šatku, "pôlku" z vytkávaného plátna, ktorá jej siaha až po okraj sukne. Ide o ateliérovú fotografiu, na ktorej je Emília Feriancová, rodená Kováčová.

Mladucha je oblečená v tradičnom ženskom svadobnom odeve. Oblečenú má tmavú sukňu nazývanú "tašká sukna" ušitú z látky ako atlas, hodváb, brokát. Na sukni má oblečenú čiernu hodvábnu zásteru "zásceru" alebo "fertuchu" bez výšivky. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru vyšívané cez kartón, doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne pripevnenom nad lakeť na okraji rukávcov. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou "cverenou" čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Pod krkom má pripevnenú širokú "mašľu" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívanú zlatou výšivkou cez kartón dozdobenou drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Na hlave má mladucha partu - slávnostný znak panenstva. Cez ruky má mladucha prehodenú pôlku "pólečku", ktorá sa používa na slávnostné príležitosti. Na nohách má obuté vyššie čierne kožené topánky na šnurovanie.
Družice majú oblečený tradičný sviatočný odev, na "krézľi" majú pripnutý rozmarín, na hlave biele stužky a na nich biely venček z voskových kvetín.
Muži sú oblečení v odeve mestského typu - v jednoduchých košeliach s golierom a kravatami, tmavých oblekoch s vetvičkou rozmarínu na chlopni saka. Svadobčania v záhrade rodiny Glasovej.

Mladucha a ženích v tradičnom sviatočnom odeve. Základ odevu nevesty tvorí "sponník" (rubáš) a tri plátenné nariasené spodnice lemované "štikerajkou" (čipkou). Mladucha má oblečené dvoje rukávce. Spodné plátenné "taclové" (pomenovanie odvodené od typu ich ukončenia) bez výšivky sú ukončené kúpenskou krajkou. Na nich má oblečené ďalšie plátenné "taclové" rukávce nazývané "formi" zdobené bohatou výšivkou "na dzierki" (dierkovou výšivkou) červenou a "sirkovou" (žlto-oranžovou) farbou. Doprostred výšivky na rukávcoch je vložený pás paličkovanej čipky zhotovenej ploštičkovou technikou čipkovania nazývanej "babková". Tento druh čipky lemuje aj "kriezel" (okružie) pripnutý okolo krku. Žltý brokátový "tažkí prucel" (živôtik) s veľkými kvetinovými vzormi vytkávanými zlatými kovovými niťami lemuje široká žltá vyšívaná stuha doplnená strieborným kovovým prámikom. Zapína sa na tri dvojdielne liate cínové spony. "Tažká sukna" zo zeleného súkna je bohato nariasená. Na spodnom okraji má našité tri modré hodvábne stuhy doplnené retiazkovou výšivkou zvanou "pred ihlu". Predná hladká plátenná časť sukne je prekrytá malou jednoduchou bielou zásterkou nazývanou "futka". Na nej je prepásaná svadobná "futa" (zástera) ušitá z kupovaného materiálu nazývaného "zmrzlé". Zdobená je "trokuvaním" (strojovým retiazkovým stehom) a našitou vyšívanou stužkou. Okraje lemuje široká fabrická čipka. Okolo pása má mladucha previazanú širokú žltú hodvábom vyšívanú stuhu zaviazanú vzadu na veľkú mašľu. Poza chrbát a dva krát okolo rúk má ovinutú "odzevačku" (pôlku), ktorá vpredu siaha presne po spodný lem sukne a zástery. "Odzevačka" je rovnako ako zástera ušitá z jemného bavlneného materiálu "zmrzlé" s drobnou bielou rastlinnou kresbou. Zdobená je vyšivkou "na dzierki" a paličkovanou čipkou. Okolo krku má mladucha zavesenú modrú stuhu s amuletom nazývaným "Marianki". Hlavu jej zdobí parta zhotovená v celku, ktorý tvoria čelenka, korunka, tri "ruže" vyšité farebnými sklenenými perličkami, flitrami, skielkami a po chrbte splývajúce dlhé biele a žlté vyšívané stuhy zakončené zlatými strapcami. Na nohách má mladucha obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou.
Ženích má oblečenú košeľu zo "zarábaného" (domáceho) plátna. "Obojok" (golier košele) je zdobený výšivkou "na plno" a "pred ihlu", teda plochým a retiazkovým stehom. Rukávy košele sú zdobené výšivkou "na plno" a spojovacím švíkom. V dolnej časti sú rukávy nazberané a spevnené výšivkou cez riasy, čím sa vytvorili manžety. Manžety sú vyšívané "na plno" a previazané stuhou. Výšivke na košeli dominuje žltooranžová, takzvaná "sirková" farba, doplnená je žltou, červenou a ružovou. Lajblík ušitý zo sivomodrého súkna a podšitý plátnom sa nazýva "prucel". Na chrbtovej časti je zdobený "šujtáškou" (šnurovaním) v modrej farbe. Zdobený je tiež "ščepovaním" sivou niťou a vysekávanou čipkou. Nohavice sú takisto ušité zo sivomodrého súkna a podšité plátnom. V spodnej časti sú nohavice zúžené. Bočná aj zadná časť nohavíc je zdobená modrou "šujtáškou". Ženích má nohavice v páse upevnené tenkým remeňom. Obuté má čierne čižmy.
Celkový pohľad zozadu.

Základ odevu tvorí "sponník" (rubáš) a tri plátenné nariasené spodnice lemované "štikerajkou" (čipkou). Mladucha má oblečené dvoje rukávce. Spodné plátenné "taclové" (pomenovanie odvodené od typu ich ukončenia) bez výšivky sú ukončené kúpenskou krajkou. Na nich má oblečené ďalšie plátenné "taclové" rukávce nazývané "formi" zdobené bohatou výšivkou "na dzierki" (dierkovou výšivkou) červenou a "sirkovou" (žlto-oranžovou) farbou. Doprostred výšivky na rukávcoch je vložený pás paličkovanej čipky zhotovenej ploštičkovou technikou čipkovania nazývanej "babková". Tento druh čipky lemuje aj "kriezel" (okružie) pripnutý okolo krku. Žltý brokátový "tažkí prucel" (živôtik) s veľkými kvetinovými vzormi vytkávanými zlatými kovovými niťami lemuje široká žltá vyšívaná stuha doplnená strieborným kovovým prámikom. Zapína sa na tri dvojdielne liate cínové spony. "Tažká sukna" zo zeleného súkna je bohato nariasená. Na spodnom okraji má našité tri modré hodvábne stuhy doplnené retiazkovou výšivkou zvanou "pred ihlu". Predná hladká plátenná časť sukne je prekrytá malou jednoduchou bielou zásterkou nazývanou "futka". Na nej je prepásaná svadobná "futa" (zástera) ušitá z kupovaného materiálu nazývaného "zmrzlé". Zdobená je "trokuvaním" (strojovým retiazkovým stehom) a našitou vyšívanou stužkou. Okraje lemuje široká fabrická čipka. Okolo pása má mladucha previazanú širokú žltú hodvábom vyšívanú stuhu zaviazanú vzadu na veľkú mašľu. Poza chrbát a dva krát okolo rúk má ovinutú "odzevačku" (pôlku), ktorá vpredu siaha presne po spodný lem sukne a zástery. "Odzevačka" je rovnako ako zástera ušitá z jemného bavlneného materiálu "zmrzlé" s drobnou bielou rastlinnou kresbou. Zdobená je vyšivkou "na dzierki" a paličkovanou čipkou. Okolo krku má mladucha zavesenú modrú stuhu s amuletom nazývaným "Marianki". Hlavu jej zdobí parta zhotovená v celku, ktorý tvoria čelenka, korunka, tri "ruže" vyšité farebnými sklenenými perličkami, flitrami, skielkami a po chrbte splývajúce dlhé biele a žlté vyšívané stuhy zakončené zlatými strapcami. Na nohách má mladucha obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Celkový pohľad spredu.

Mladucha má oblečené dvoje rukávce. Spodné plátenné "taclové" (pomenovanie odvodené od typu ich ukončenia) bez výšivky sú ukončené kúpenskou krajkou. Na nich má oblečené ďalšie plátenné "taclové" rukávce nazývané "formi" zdobené bohatou výšivkou "na dzierki" (dierkovou výšivkou) červenou a "sirkovou" (žlto-oranžovou) farbou. Doprostred výšivky na rukávcoch je vložený pás paličkovanej čipky zhotovenej ploštičkovou technikou čipkovania nazývanej "babková". "Tažká sukna" zo zeleného súkna je bohato nariasená. Na spodnom okraji má našité tri modré hodvábne stuhy doplnené retiazkovou výšivkou zvanou "pred ihlu". Okolo pása má mladucha previazanú širokú žltú hodvábom vyšívanú stuhu zaviazanú vzadu na veľkú mašľu. Poza chrbát a dva krát okolo rúk má ovinutú "odzevačku" (pôlku), ktorá vpredu siaha presne po spodný lem sukne a zástery. "Odzevačka" je ušitá z jemného bavlneného materiálu nazývaného "zmrzlé" s drobnou bielou rastlinnou kresbou. Zdobená je vyšivkou "na dzierki" a paličkovanou čipkou. Na nohách má mladucha obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Bližší pohľad zozadu.

Rastlinné motívy svetlomodrej výšivky "na dzierki" (dierkovej výšivky) zdobia oba konce "odzevački" (pôlky) ušitej z jemného bavlneného materiálu s drobnou bielou rastlinnou kresbou nazývaného "zmrzlé". Detail.

Rastlinné motívy svetlomodrej výšivky "na dzierki" (dierkovej výšivky) zdobia oba konce "odzevački" (pôlky) ušitej z jemného bavlneného materiálu s drobnou bielou rastlinnou kresbou nazývaného "zmrzlé". Detail.

Mladucha má oblečené dvoje rukávce. Spodné plátenné "taclové" (pomenovanie odvodené od typu ich ukončenia) bez výšivky sú ukončené kúpenskou krajkou. Na nich má oblečené ďalšie plátenné "taclové" rukávce nazývané "formi" zdobené bohatou výšivkou "na dzierki" (dierkovou výšivkou) červenou a "sirkovou" (žlto-oranžovou) farbou. Doprostred výšivky na rukávcoch je vložený pás paličkovanej čipky zhotovenej ploštičkovou technikou čipkovania nazývanej "babková". Tento druh čipky lemuje aj "kriezel" (okružie) pripnuté okolo krku. Žltý brokátový "tažkí prucel" (živôtik) s veľkými kvetinovými vzormi vytkávanými zlatými kovovými niťami lemuje široká žltá vyšívaná stuha doplnená strieborným kovovým prámikom. Zapína sa na tri dvojdielne liate cínové spony so sklenenými očkami. Okolo pása má mladucha previazanú širokú žltú hodvábom vyšívanú stuhu zaviazanú vzadu na veľkú mašľu. Poza chrbát a dva krát okolo rúk má ovinutú "odzevačku" (pôlku). Bližší pohľad spredu.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Staršie vydaté ženy pomáhajú mladuche pri úprave "odzevački" (pôlky) poza chrbát a prehodením zvnútra cez ruky von. "Odzevačka" je rovnako ako zástera ušitá z jemného kupovaného bavlneného materiálu nazývaného "zmrzlé" s drobnou bielou rastlinnou kresbou. Zdobená je svetlomodrou výšivkou "na dzierki" a paličkovanou čipkou.

Postup obliekania mladuchy na sobáš do tradičného svadobného odevu. Konečná úprava voľných koncov "odzevački" (pôlky). Vpredu siahajú presne po spodný lem sukne a zástery. "Odzevačka" je rovnako ako zástera ušitá z jemného kupovaného bavlneného materiálu nazývaného "zmrzlé" s drobnou bielou rastlinnou kresbou. Zdobená je svetlomodrou výšivkou "na dzierki" a paličkovanou čipkou.

Spodnú vrstvu odevu tvoria plátenné spodničky, zvané "kidlicki" a biela plátenná košeľa zvaná "dlugo kosuľa" s dlhým rukávom z bieleho brokátu (prípadne zo slotery) so zdobenými manžetami výšivkou, ktorou sú rukávy nariasené. Košeľa siaha po kolená a pod ňu patrí ako výstuha naškrobená krajková košeľa s krátkym rukávom. Ďalšou vrstvou odevu je zadná sukňa a živôtik. Živôtik zvaný "ľajbľík" je biely, bohato zdobený striebornými flitrami, na ramenách sú prišité vejáriky z bielych a ružových stúh, okolo výstrihu a zapínania je olemovaný ružovou stužkou. Košeľu a živôtik dopĺňa ružová mašlička s flitrami pripnutá pod krkom v mieste, kde sa uväzuje košeľa a zelená vetvička rozmarínu zasunutá vpredu za živôtik. Na krk patria perly - strieborné korálky navlečené na niti pripnuté tesne pod krkom, na ktorých sú vzadu pripevnené stuhy (v strede čierna a po bokoch farebné) siahajúce na chrbte až po koniec sukne. Zadná sukňa sa nazýva "kideľ" a ide o husto plisovanú bielu sukňu siahajúcu pod kolená, ktorú na spodnom okraji zdobia dva pásy tenkej výšivky v modrej, žltej a červenej farbe. Na sukňu patrí predná plisovaná zástera zvaná "fartuch", ušitá zo slotery a naspodku ozdobená pásom strieborných flitrov, bielou výšivkou a na samom okraji bielou čipkou. Na hlavu mladuchy patrí "konka" - parta zo streborných flitrov, bielych a ružových umelých kvetov ruží a bielych stužiek. Vzadu na vlasoch má pripevnený rozmarínový veniec, pod ním je parta spojená širokým pásom červenej látky, na ktorej je našitých sedem farebných vyšívaných stúh siahajúcich až po koniec sukne. Okolo ramien sa mladuche dával takzvaný "brahučki obrus", čo je biely dvojvrstvový brokátový pás látky, medzi ktorými je vložená napríklad panama kvôli vystuženiu a lepšiemu naškrobeniu. Tento pás je na koncoch zdobený flitrami a jemnou širokou tylovou čipkou a zakladal sa cez všetky stuhy visiace dolu chrbtom. Dôležitým doplnkom mladuchy je zložená biela šatka zdobená striebornými flitrami, ktorú drží v rukách. K odevu prislúchajú hnedé kožené čižmy zvané "kordovanki" s tvrdou sárou, nízkym opätkom, s bielymi ozdobnými detailami a "kickami" (biele šnúrky visiace na boku sáry s koženou ozdobou). Celkový pohľad spredu.

Spodnú vrstvu odevu tvoria plátenné spodničky, zvané "kidlicki" a biela plátenná košeľa zvaná "dlugo kosuľa" s dlhým rukávom z bieleho brokátu (prípadne zo slotery) so zdobenými manžetami výšivkou, ktorou sú rukávy nariasené. Košeľa siaha po kolená a pod ňu patrí ako výstuha naškrobená krajková košeľa s krátkym rukávom. Ďalšou vrstvou odevu je zadná sukňa a živôtik. Živôtik zvaný "ľajbľík" je biely, bohato zdobený striebornými flitrami, na ramenách sú prišité vejáriky z bielych a ružových stúh, okolo výstrihu a zapínania je olemovaný ružovou stužkou. Košeľu a živôtik dopĺňa ružová mašlička s flitrami pripnutá pod krkom v mieste, kde sa uväzuje košeľa a zelená vetvička rozmarínu zasunutá vpredu za živôtik. Na krk patria perly - strieborné korálky navlečené na niti pripnuté tesne pod krkom, na ktorých sú vzadu pripevnené stuhy (v strede čierna a po bokoch farebné) siahajúce na chrbte až po koniec sukne. Zadná sukňa sa nazýva "kideľ" a ide o husto plisovanú bielu sukňu siahajúcu pod kolená, ktorú na spodnom okraji zdobia dva pásy tenkej výšivky v modrej, žltej a červenej farbe. Na sukňu patrí predná plisovaná zástera zvaná "fartuch", ušitá zo slotery a naspodku ozdobená pásom strieborných flitrov, bielou výšivkou a na samom okraji bielou čipkou. Na hlavu mladuchy patrí "konka" - parta zo streborných flitrov, bielych a ružových umelých kvetov ruží a bielych stužiek. Vzadu na vlasoch má pripevnený rozmarínový veniec, pod ním je parta spojená širokým pásom červenej látky, na ktorej je našitých sedem farebných vyšívaných stúh siahajúcich až po koniec sukne. Okolo ramien sa mladuche dával takzvaný "brahučki obrus", čo je biely dvojvrstvový brokátový pás látky, medzi ktorými je vložená napríklad panama kvôli vystuženiu a lepšiemu naškrobeniu. Tento pás je na koncoch zdobený flitrami a jemnou širokou tylovou čipkou a zakladal sa cez všetky stuhy visiace dolu chrbtom. Dôležitým doplnkom mladuchy je zložená biela šatka zdobená striebornými flitrami, ktorú drží v rukách. K odevu prislúchajú hnedé kožené čižmy zvané "kordovanki" s tvrdou sárou, nízkym opätkom, s bielymi ozdobnými detailami a "kickami" (biele šnúrky visiace na boku sáry s koženou ozdobou). Bližší pohľad zboku.