Search results

Ženský sviatočný odev, tzv. "prenčovská ňevesta medzivojnová, brokátová". Mladucha má oblečené biele "opľecko" (rukávce) do pása z jedmného bieleho brokátu, na rukávoch zakončené čipkou alebo "štrikerajom" (široká krajka). Biely "prusľak" (živôtik) ku krku je z hrubšieho brokátu, zdobený skladmi, zlatými gombičkami, striebornou mriežkovanou výšivkou a bielym drobným kvietkom. Pod hrdlom zapnutá strieborná peniažková brošňa a dlhšie biele korále. V spodnej časti je jedna saténovú spodnica a dve "geceľe" (sukne) z kúpeného jemného plátna, na spodnom okraji ozdobené "štrikerajom". "Geceľe" sú dobre naškrobené, aby držali tvar. Na nich je biela brokátová sukňa, v páse nariasená a biela brokátová zástera. Na rukávoch aj vzadu na sukni sú stužky. Na hlave je kvetinový veniec so spustenými kvetinovými stuhami prehodenými dopredu, za pásom biely vyšívaný "ručňíčok", obuté má čierne poltopánky na jednu pracku.

Tradičný ženský svadobný odev mladuchy (v Cíferi používali pre mladuchu pomenovanie nevesta). Odev pozostáva z úzkej madeirovej spodnice. Na nej má navrstvené 4 kusy sukňových spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Zaväzujú sa vzadu na páse. Prednú časť "škrobnice" tvorí hladká látka, ktorá je naskladaná najmä na bokoch. Najvrchnejšia štvrtá "škrobnica" je celá madeirová. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú tmavomodrú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov, čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou, pripomínajúcou husté štetinky. Na sukni má ďalej oblečenú čiernu hodvábnu zásteru, takzvanú "zásceru" alebo "fertuchu" (môže byť aj zamatová "plišová" s vtláčanými vzormi kvetov) bez výšivky, ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón, doplnenou výšivkou plným stehom a dierkami. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaké výšivkárske techniky sú použité aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z tylu, ktorý je pripevnený nad lakeť na okraji rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "lajbel" s prívlastkom "stromový" (pôvod tohto pomenovania nie je známy) je ušitý zo zeleného hodvábu s veľkými vzormi votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Na chrbtovej časti je zdobený zlatými "šujtášmi", vpredu po celej dĺžke má zapínanie na kovové zápinky s farebnými sklíčkami uprostred, takzvané "pávie oko" a spodný okraj živôtika je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou, prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou na "kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Mašľa je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktoré je buď vyšité alebo je na ňom našitý svätý "harnúšek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má mladucha partu, slávnostný znak panenstva. Uviazaná je stiahnutím na zátylku hlavy. Celú tvár mladuche lemuje biela paličkovaná "cverená" nahusto nariasená čipka, takzvané "kulmi". Za ňou nasleduje "semitačka" – ozdobne nazberaná a zlatou hadovkou a korálikmi odzdobená biela stuha, ktorá prechádza do stuhy vyšívanej zlatými korálikmi, venčeka z bielych voskovaných kvetín a dienka na temene hlavy, vyznačujúcom sa rôznofarebnými stužkami, viazanými do drobných slučiek spájanými korálikmi "cimbrlátkami", "trasidlami". Medzi nimi je pripevnený rozmarín "na rátki" (do riadkov). Vzadu nad krkom sú k parte pripevnené 3 páry širokých rôznofarebných stúh a biele stuhy vyšívané zlatou niťou, flitrami, sklenenými fúkanými korálikmi a plastovými perličkami do rastlinných motívov siahajúce po pás a ukončené strapcami. Cez ruky má mladucha z vnútra smerom von prechodenú odiedzku "pólečku", ktorá je vzadu na chrbte pretočená a vpredu rozprestretá na zástere. Odiedzka je dva a pol metra dlhá s bohatou bielou výšivkou na tyle doplnenou dierkovanou výšivkou použitou v motívoch jabĺk po celom obvode. Špendlíkmi sú na ňu pripevnené rozmarínové venčeky. V rukách drží nevesta modlitebnú knižku a pátričky. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou. Čižmy sú zdobené štepovaním žltou niťou.

Sviatočný odev slobodného dievčaťa, ktorý sa nosil približne od veku 16 rokov (pohlavnej dospelosti - čoho znakom boli práve červené stuhy) do vydaja. Odev pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobnice", ušitých z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká látka, naskladaná je najmä na bokoch (dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice). Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (príp. celá madeirová) alebo takzvanou "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú svetlú zlato-hnedú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát a podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. Pod sukňami má žena ešte oblečené čierne cvernové "cverené" pančuchy. Na sukni má ďalej oblečenú zásteru, tzv. "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu, ktorá je vpredu hladká a po bokoch, opäť ako spodnice, nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku) s dierkovanou výšivkou do oblúčikov. Vpredu na zástere má uviazaný ružový hodvábny opasok "opasek" z 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú zdobené malou výšivkou a ukončené kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siaha nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce", nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou žltou výšivkou cez kartón doplnenou flitrami a drobnými korálikmi. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka žltou priadzou cez kartón je aj na tacloch - naberanom voláne ušitom z plátna s dierkovanou výšivkou v ozdobných oblúčikoch. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu). Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Na chrbte je zdobený zlatými šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou bielou paličkovanou (jemne "cverenou") čipkou prišitou k obojku, ktorý je vyšitý zlatou výšivkou na "kartách" doplnený okrúhlymi gatrami. Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". Na hlave má mladá žena špeciálnym postupom uviazané červené "stuški", ktoré nosili slobodné dievčatá "dzífky" (ako znak, že sa fyziologicky stali ženou). Konce stužiek sú vyšité zlatou niťou, flitrami, drôtikmi a ukončené žltými, zlatými alebo "pozamenťierskími" strapcami. Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka, so žltým ozdobným štepovaním na päte a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.

Tradičný sviatočný odev mladších žien, ktorý sa nosil pred aj po svadbe. Celkový pohľad spredu. Pozostáva zo spodníc nazývaných "škrobnice" z bieleho, 4m dlhého plátna. Predná časť "škrobnice" je hladká, látka je naskladaná najmä na bokoch. Dievčatá a ženy z bohatých rodín nosili aj 3-4 spodnice. Najvrchnejšia "škrobnica" je ukončená na spodnom okraji madeirou (prípadne je celá madeirová) alebo takzvanou "mašinovou" výšivkou na stroji. Je silno naškrobená "na plech" a vyžehlená – "vipiglúvaná". Na spodniciach má oblečenú sukňu, nazývanú "tašká sukna", ktorá je zväčša v tmavých farbách – modrej, zelenej, fialovej, ušitá z dvoch kusov látky ako je atlas, hodváb, brokát podšitá organtínom. Svojou dĺžkou siaha po vrchný okraj čižiem. Po celom obvode je nariasená do drobných skladov, ktoré sa kulmujú žeravým kutáčom a sú široké asi 10 cm, len predná časť je bez záhybov čím sa šetrí spotrebované množstvo látky. Spodný lem sukne je po celom obvode obšitý "cickou" - šnúrkou pripomínajúcou husté štetinky. (Pod sukňami má žena v zimnom období oblečené čierne pletené "cverené" pančuchy.) Na sukňu má ďalej oblečenú zásteru, takzvanú "zásceru" alebo "fertuchu" z čierneho listeru alebo tesilu s jemne tónovanými prelivmi na látke nazývanými "mórová látka", ktorá je vpredu hladká a po bokoch nabratá v pol centimetrových záhyboch. Je rovnako dlhá ako sukňa. Po okraji je zdobená zlatou hodvábnou výšivkou "na kartách" (výšivka niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Vpredu na zástere má ešte uviazaný opasok "opasek" z tmavomodrej 3 až 8 cm širokej stuhy, ktorej konce sú bohato zdobené vyšívaním kovovou zlatou niťou cez kartón a ukončené zlatými kovovými strapcami. Dĺžka mašle vždy siahala nad výšivku zástery. Rukávce "rukáfce" nazývané aj "vrchi" sú ušité z jemného plátna, batistu alebo vapéru s mimoriadne bohatou zlatou výšivkou cez kartón. Pod krkom majú rázporok, rukáv nad lakťom je stiahnutý šnúrkou (neskôr gumičkou) a pod pazuchou je všitý kus štvorcovej látky. Rovnaká výšivka cez kartón doplnená o bielu výšivku na tyle je aj na "tacloch" - naberanom voláne ušitom z tylu so širokou bielou paličkovanou čipkou s motívmi hrušky. Tacle sa pripevňujú nad lakeť na okraj rukávcov stiahnutím všitou šnúrkou. Živôtik "pruclek" je ušitý z jedného kusa vystrihnutej látky z jednofarebného atlasu (niekedy hodvábu) s veľkým vzorom votkávaných kvetov. Podšitý je konopným plátnom. Vpredu sa po celej dĺžke zapína čiernym "pozamenťierskim" (pozamentárskym) šnurovaním s gombíkom. Vpredu aj na chrbte je zdobený farebnými stužkami a šujtášmi a spodný okraj "prucleku" je zapravený pod sukňou. Okolo krku má žena pripevnené okružie "krézel" s nariasenou širokou jemnou bielou "cverenou" paličkovanou čipkou prišitou k obojku s hustou zlatou výšivkou "na kartách". Zapínanie obojka pod krkom prekrýva 6-8 cm široká "mašľa" z bieleho hodvábu (alebo brokátu, tylu) vyšívaná tiež zlatou výšivkou cez kartón, dozdobená drobnými zlatými korálikmi a na koncoch zlatými drôtenými strapcami. Pripnutá je obyčajným špendlíkom k obojku "krézla". "Mašľa" je v strede stiahnutá úzkou stuhou "do srdiečka", ktorá je buď vyšitá alebo je na ňu našitý svätý "harnušek" z pátričiek. Kvôli pevnosti je celá podšitá. Na hlave má žena čepiec vyšívaný zlatou a striebornou niťou cez kartón na tyle s motívmi vypĺňanými gatrami (šitou čipkou) nazývaný "tilanger". Vzadu je stiahnutý šnúrkou. Tvár lemuje nakulmovaná, husto nazberaná čipka (znak vydatej ženy, ktorá sa vymenila za hladkú čipku po narodení prvého dieťaťa alebo po troch rokoch od sobáša), ktorá je prišitá na obyčajný hladký plátenný spodný čepiec nazývaný "šlochavna" (biely, ružový, svetlomodrý) oblečený pod viditeľným vyšívaným čepcom. Nasleduje "semitačka" - ozdobný pás vložený medzi "kulmi" a hlavný čepiec a dekoratívne tak prekrýva spoj týchto dvoch častí. Pomedzi dominujúcu zlatú výšivku vpredu na čepci a výšivku na temene hlavy prechádza "čelenka" - biela vyšívaná stuha. Na zátylku je na čepiec pripevnená mašľa, ktorej stuhy visia po chrbte niže pása a na ich koncoch sú našité kovové strapce. Táto mašľa spolu s čelenkou tvoria celok a zdobené sú obdobnými rastlinnými motívmi vyšitými cez kartón. Na nohách má žena obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou pod kolená vykrojenou do oblúka a s 5 cm opätkom podbitým mosadznou podkovičkou.

Mladucha v tradičnom ľudovom odeve. Na najspodnejšom kuse odevu bielo-modrej tkanej "stánke" má oblečenú spodnú sukňu "kinťeš" z bieleho naskladaného plátna a vrchnú čiernu glotovú sukňu, ktorú má vykasanú. Na nich má opásené dve zástery nazývané "šata". Spodná čierna je ušitá z glotu a vrchná svetlomodrá "tilangová šata" je z vyšívaného tylu. Vo vrchnej časti má nevesta oblečené žlté "oplecko" zdobené vyrezávanou výšivkou a výšivkou krivou ihlou, na ktorom má modrý brokátový "prusľak". Pod ním má na hrudi do kríža previazanú trojuholníkovú plátennú šatku "kosičku". Okolo krku má uviazané "kicki", čierne šnúrky s imitáciou kovových ozdôb na ich koncoch. Odzadu okolo drieku má dopredu cez ruky prehodenú tkanú bielo-červenú "oďiedzku." Hlavu jej zdobí "rohatá parta", ktorej vyšívané stuhy visia voľne na chrbte. V rukách drží hodvábom vyšívanú šatku a obhačkovanú plátennú vreckovku. Obuté má čižmy "kľakački" s tvrdou sárou.