Search results

Odev starších vydatých žien, mladších vydatých žien, mužov, dievok, mládencov, dievčat, chlapcov a detí zo Bzovíka. Celkový pohľad na väčšiu skupinu žien, mužov i detí na schodoch pred kostolom v Bzovíku po skončení nedeľnej svätej omše. Najstaršie ženy majú oblečený odev, ktorý je celý čierny a pozostáva z hladkej sukne a zástery, krátkeho kabátika nazývaného "lipitinka" a šatky na hlave. Mladšie vydaté ženy majú na hlave biele vyšívané šatky, biele riasené rukávce "oplecká" s vyšívaním na prieramkoch, tmavé sukne "kiňťeše" s bielymi zásterami nazývanými "šata" alebo tmavými "fiertucha", ktoré sú už zdobené výšivkami a našitými stuhami. Obuté majú čižmy. Dievky a menšie dievčatá sú oblečené rovnako, ale zástery majú červené a vlasy majú učesané na hladko s cestičkou uprostred hlavy. Starší muži majú na hlavách čierne klobúky a oblečené tmavé rajtky. Všetci muži majú na bielych košeliach s vyšitými náprsenkami oblečené čierne lajblíky. Mládenci a mladší chlapci majú oblečené široké biele plátenné nohavice "gati" a tmavé vyšívané zástery "fiertuchi".

Odev mladého muža alebo mládenca zo Bzovíka. Mužský odev mestského typu - jednoduchá biela košeľa s golierom, tmavé sako so zapínaním na gombíky, čierne nohavice "rajtki" a tmavý klobúk. Obuté má čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Celkový pohľad spredu.

Važecká chlapčenská košela s bohatým vyšívaním na hrudi.

Odev regrúta/odvedenca, ktorý je totožný so sviatočným/svadobným typom tradičného odevu odlišujúci sa "sabačákmi" – trikolórou siahajúcou po kolená alebo do polovice lýtok. Oblečenú má bielu plátennú, takzvanú "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karti" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi tzv. "hrachovinki" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Ukončenie rukáva lemuje široká paličkovaná čipka s výrazným ornamentom pripomínajúcim a nazývaným "husia nôžka". Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karti" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Košeľa je zapravená do nohavíc. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má tesne pod obojkom pripevnenú belasú hodvábnu "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Nohavice "galoty" sú úzke, priliehavé, ušité z čiernej vlnenej látky podšité barchetom alebo flanelom, v zime vatelínom. Nohavice sú v páse stiahnuté opaskom "remeňom". Dvojitý rázporok, švy a na stehnách sú zdobené čiernou hodvábnou "šujtáškou" (šnúrky súkané z viacerých nití a našitých do ozdobných ornamentov). Cez oba rázporky nohavíc má ozdobne založený a do trojuholníka poskladaný biely vapérový ručník "šnuptichel" (štvorcová šatka vyšívaná po obvode a dominantne v jednom rohu dierkovanou výšivkou). Na nohách má obuté čierne kožené čižmy s tvrdou sárou. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje pierko z dvoch pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh. V ruke drží starý drevený cestovný (vojenský) kufor s namaľovanou menovkou. Celkový pohľad spredu.

Odev regrúta/odvedenca, ktorý je totožný so sviatočným/svadobným typom tradičného odevu odlišujúci sa "sabačákmi" – trikolórou siahajúcou po kolená alebo do polovice lýtok. Pohľad spredu na vrchnú časť postavy. Oblečenú má bielu plátennú, takzvanú "slovenskú košeľu". Bohato vyšívané rukávy sú prišité k hlavnej časti košele (pri praní sa odpárali), tvorí ich kombinácia viacerých druhov výšivkárskych techník. Dominantná a pre danú lokalitu typická je výšivka "cez karti" (výšivka žltou a čiernou niťou cez kartón/lepenkovú podložku). Tá je striedaná so širokými pásmi takzvanej "hrachovinki" - výšivka podľa počítanej nite nazývanej prešívaná mriežka. Prišitý "obojek" okolo krku je zdobený výšivkou "cez karti" zlatou kovovou niťou a zapína sa na háčik. Krátky lajblík "prucel" bez zapínania je ušitý najčastejšie z atlasu alebo brokátu potlačený "klingrovími" ružami. Lemovanie po všetkých okrajoch tvoria z farebného filcu vysekané "zúbki" s vybíjanými kovovými očkami. Lajblík je podšitý konopným plátnom. Pod krkom má tesne pod obojkom pripevnenú belasú hodvábnu "mašľu", ktorá prekrýva aj "prucel" aby vynikla celá jej výzdoba. Na hlave má čierny plstený klobúk s okrúhlou hlavou s úzkou vyhrnutou strieškou, čiernou stuhou okolo dienka. Klobúku dominuje pierko z dvoch pštrosích pier (používali sa aj biele kohútie perá, vtedy sa pierko nazývalo "kosírek"), z umelých kvietkov a troch farebných vyšívaných stúh.