Počet záznamov: 1
Pridať záložky Mužský sviatočný odev z Lendaku 002-02
- Popis
Popis Odev pozostáva z bielej plátennej košele zvanej "kosuľa" s tkaným golierom a zdobením na okrajoch rukávov. Košeľa sa zaväzuje pod krkom bavlnenými šnúrkami a rázporok je zopnutý mosadzným blanciarom zvaným "špina". Na košeľu patrí "serdok", kožúšok z bielej ovčej kože zdobený červenou irchou a so zelenými vyšívanými detailami. Zväzuje sa v oblasti pása ružovými stuhami, ktoré sú dozdobené farebnými vlnenými brmbolcami. Z vnútra kožúška sa na ľavú stranu pripína družbovi biela vreckovka. Pod nohavice sa obliekajú plátenné gate. Nohavice sú súkenné, vyšívané pestrým harasom (vlnou) a nazývajú sa "portki". Výrazné ornamenty sú vyšívané v okolí "kisonki" (vrecka) a na stehnách, ktoré sa nazývajú "pažince". Vyšívané sú aj takzvané "lapki" alebo uši na portkách, čo sú oblúky zo súkna prekrývajúce vpredu na páse opasok. Do nohavíc patrí dlhý hnedý kožený opasok, dva razy opásaný okolo pása, nazývaný "řemiň". K odevu prislúchajú hnedé kožené vybíjané krpce. Hlavu zdobí "kapeľus", klobúk s mušľami a s družbovským pierkom, ktoré pozostáva z umelých kvietkov, červenej stuhy a z drôtiku vytvarovanom do kruhu, na ktorom sú navlečené fúkané sklené koráliky. Celkový pohľad zozadu. Všeobecný popis Tento typ odevu prislúcha družbovi na svadbe. Poznámky Výskumný tím: Miroslav Hanák, Stanislava Tichá, Julián Ratica, Michal Veselský. Autor záznamu Veselský, Michal (1980-) Obec pôvodu Lendak Dátum vzniku diela začiatok 20. storočia Región pôvodu Spiš Interpreti Neupauer, Timotej (2004-) Miesto záznamu Ždiar Dátum zaznamenania 28.9.2022 Predmetová klasifikácia 4.4.2.1. Historické podoby tradičného mužského odevu Kľúčové slová mužský odev
sviatočný odev
družba
odev svadobných funkcionárov
gate
nohavice
mužská košeľa
kožuštek
krpce
klobúk
pierkoĎalšia zodpovednosť Galliková, Helena (vlastník diela)
Slovenský ľudový umelecký kolektív (vlastník záznamu)
Práva na použitie Nekomerčné účely Licencia 072/2023-6/05-DFTĽK oslavy pri príležitosti výročia narodenia. V minulých storočiach sa oslavovali len v bohatších šľachtických a meštianskych rodinách. V dedinskom prostredí Slovenska sa im nevenovala pozornosť. V 20. storočí sa oslavy narodenín postupne rozšírili, najprv u dedinskej inteligencie, viac v evanjelickom a. v. ako v rímskokatolíckom prostredí. Spočiatku sa k tejto príležitosti posielali písomné blahoželania na ozdobných pohľadniciach, neskôr sa zaužívali aj osobné blahoželania a oslavy. Obradová stránka osláv nie je rozvinutá. Podstatou je blahoželanie (bozk, podanie ruky, slovný prejav), prípitok, dar a pohostenie. Zvláštna pozornosť sa venuje narodeninám detí (torta s počtom sviečok podľa veku, ktoré oslávenec sám zháša a dary). Hoci je to najmä rodinný sviatok, v súčasnosti sa zaužívali aj oslavy v kruhu rovesníkov dieťaťa (pozvaných do domu alebo v prostredí materskej školy). Mládež oslavuje tiež najmä s rovesníkmi, dospelí medzi priateľmi, spolupracovníkmi alebo v inej inštitúcii (v spolku, klube dôchodcov). Zvlášť slávnostný ráz majú oslavy jubileí – päťdesiatin a ďalších okrúhlych výročí.
Mapa
GPS: 49°14'4.83"N, 20°21'14.69"E , Mapy.cz, Mapy Google