Počet záznamov: 1

Pridať záložky Dievocký sviatočný odev zo Ždiaru 002-05

Popis	Odev pozostáva zo spodnej vrstvy, ktorú tvoria biele plátenné spodničky a ľanová "kosuľa" s dlhými rukávmi. Košeľa má prieramky tkané na krosnách, ktorým sa hovorí "poštáre" a rukávy stiahnuté na zápästí manžetami. Ďalšou vrstvou odevu je čierny zamatový živôtik zvaný "lajblík" bohato vyšívaný lacetovou priadzou do vzorov lúčnych kvetov a sústredných sŕdc. Na spodničky sa ako ďalšia vrstva oblieka sýtoružová plisovaná "kartunka", čo je zadná sukňa z jednofarebného kašmíru zdobená striebornými prámikmi a kupenskými čipkami a spredu sa viaže čierna "zopaska", čo je zástera zdobená hadovkami viacerých farieb. Okolo pása sa uväzuje takzvaná "opasovka", ktorú tvoria kupenská stuha a hadovky prišité na plátenom podklade. Okolo krku sa pripína skladaný "štikerajoví", teda čipkovaný golierik a štyri rady zlatých korálikov. Vlasy sú od stredu čela rozdelené dvoma šikmými cestičkami na tri rovnomerné časti a nahladko začesané dozadu do zapleteného vrkoča s červenou mašľou na konci. K odevu prislúchajú jednoduché čierne kožené šnurovacie topánky. Pohľad zozadu na časť živôtika a červený prieramok tkaný ripsovou väzbou so zeleným, žltým a čiernym vytkávaním. Vo výzdobe živôtika dominuje veľký oranžový lúčny kvet v oblasti lopatky, nad ním jeden zelený a pod ním biely. Lupene kvetov sú doplnené striebornými flitrami a uprostred kvetu sú strieborné koráliky.
Poznámky	Výskumný tím: Miroslav Hanák, Julián Ratica, Michal Veselský, Stanislava Tichá.
Autor/-ka záznamu	Veselský, Michal (1980-)
Obec pôvodu	Ždiar
Dátum vzniku diela	prvá polovica 20. storočia
Región pôvodu	Spiš
Interpret/-ka	Burgerová, Aneta (2009-)
Miesto záznamu	Ždiar
Dátum zaznamenania	27.9.2022
Predmetová klasifikácia	4.4.1.1. Historické podoby tradičného ženského odevu
Kľúčové slová	dievocký odev sviatočný odev topánky ženská košeľa živôtik dievocký účes
Ďalšia zodpovednosť	Vavák, Miroslav (vlastník/-čka diela) Slovenský ľudový umelecký kolektív (vlastník záznamu)
Práva na použitie	Nekomerčné účely
Licencia	229/2022-6/05-DFTĽK

Popis

(birov, fojt) 1. predseda obecnej samosprávy. I keď sa za 1. ČSR v roku 1922 zaviedol názov starosta, v praxi popri ňom pretrvávali tradičné názvy počas samosprávneho riadenia obcí do 1. polovice 20. storočia. Na Slovensku bol najrozšírenejší názov richtár (z nemeckého Richter – sudca). Funkcia richtára sa zavádzala od raného stredoveku spolu so samosprávnymi výsadami kráľovských miest, zemepanských mestečiek a potrebami vnútornej správy zemepanských dedín. V Uhorsku boli v stredoveku richtári volení i dediční, tzv. šoltýsi. Tereziánske reformy v 18. storočí zrušili dedičných richtárov i systém viacerých zemepanských richtárov v jednej obci (mestečku) a zaviedli voľbu jedného richtára na 1 rok. Termín Všechsvätých (1. 11.) zaviedla viedenská centrálna regulácia v 18. storočí a súvisel s uzávierkou kontribučného (respektíve vojenského) hospodárskeho roka. Zúčtovací a volebný termín okolo Vianoc a Nového roka sa začal širšie uplatňovať až v 2. polovici 19. storočia. K znakom funkcie v 19. storočí patrila richtárska palica (niekde „feruľa“). Najhlavnejšia bola obecná truhlica s obecnými peniazmi a listinami. Richtár z pozície svojej moci zasahoval do miestnych sporov ako sudca. Všeobecne bolo richtárstvo postom požívajúcim vysokú prestíž, čo súviselo s jeho právami a povinnosťami zakotvenými v obecných štatútoch. Nezriedka sa vytvorili rodiny s generáciami richtárov a starostov. Richtár alebo starosta obyčajne pochádzal z majetnejšej, váženej rodiny; 2. častý názov aj pre predsedov rôznych územno-hospodárskych a záujmových združení v obciach i mestách do začiatku 20. storočia, napr.: bergrichter (banícky richtár); kostolný richtár; viničný richtár, pereg; hôrny richtár, urbársky richtár; žobrácky richtár; mládenecký richtár.

Autor popisu

Zora Apáthyová-Rusnáková

Literatúra

Apáthyová-Rusnáková, K., Stoličná, R.: Spoločenstvo obce a rodiny. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Zostavila R. Stoličná. Bratislava 2000, 171-189. Apáthyová-Rusnáková, Z.: Obecné spoločenstvo a dedina. In: Etnografický atlas Slovenska. Vedecká redaktorka S. Kovačevičová. Bratislava 1990, 68-70. Filová, B.: Spoločenský a rodinný život. In: Slovensko. Ľud – II. časť. Bratislava 1975, 947-984.

Zdroj dát

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.

URL

https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/richtar

Pozri tiež

šoltýska kolonizácia
obecná samospráva

URL

Mapa

Zobraziť na Mapy.cz

GPS: 49°16'15.35"N, 20°16'17.88"E

GPS: 49°16'15.35"N, 20°16'17.88"E , Mapy.cz, Mapy Google