Number of the records: 1

To the basket Výroba kolesa v Klenovci 001-01

Descripton	Kolár Ján Bálint pri práci na "točovke" (sústruhu), tvaruje hlavu kolesa.
General description	Koleso sa skladá z troch druhov dreva. Na hlavu kolesa ("náboj") sa používala vŕba, na špice agát a na "behri" (obvodové segmenty) buk. Toto čisto kolárske dielo z dreva dokončovali kováči nasadením rozpálenej obruče, ktorá sa schladnutím zmrštila a napevno zovrela diely do jedného celku. Potom ešte veľkoplošným vrtákom dokalibrovali dieru pre os a po narazení "puški" (oceľovej výstielky diery kolesa) bolo dielo hotové. Kolári robili aj celé vozy, časti vozov pre zapriahnutie koní, jarmá pre záprah volov, ale aj násady pre poľnohospodárske náradie, poriská pre sekery, mlatky či hrable. Zánikom individuálneho poľnohospodárstva a vznikom motorizácie kolárske remeslo zaniklo.
Note	Poslední kolári v Klenovci boli bratia Ján a Pavel Bálintovci.
Recorded by	Zúrik, Koloman (1926-2014)
Municipality of origin	Klenovec
Region of origin	Malohont
Performer	Bálint, Ján (1919-2008)
Place of capture	Hnúšťa
Date of capture	25.6.1984
Subject Classification	4. Materiálna kultúra
Key words	kolárstvo remeselník voz
Other responsibility	Bercóliová, Oľga (record owner) Slovenský ľudový umelecký kolektív (record owner) Zvarová, Stanislava (digitized by)
Date of digitizing	20.4.2015
Right of use	Nekomerčné účely
License	032/2016-3/03-DF TĽK

Descripton

tkanie tkanín ako domácka a remeselná výroba. Až do vzniku továrenskej výroby bola produkcia plátna na území Slovenska založená na domáckej výrobe. Tkanie plátna už v stredoveku, no najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia bolo na Spiši, Orave, Liptove i v Šariši a Gemeri základom rozvoja plátenníctva. Remeselné tkáčstvo bolo v týchto oblastiach rozšírené málo. Svoje uplatnenie nachádzalo v časti Slovenska na západ od Žiliny, v ktorej bolo domácke tkanie menej rozšírené. Veľa tkáčov pôsobilo na slovensko-moravskom pohraničí a na Žitnom ostrove. Na území dnešného Slovensku bolo celkovo 50 tkáčskych cechov. Najstaršie boli v 2. polovici 16. storočia v Bratislave, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Trnave. Najviac tkáčov na východe Slovenska bolo sústredených v Bardejove. Najlepšie prosperovalo tkáčstvo v 17.–19. storočí v Banskej Bystrici. Remeselní tkáči v Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici i v iných mestách tkali aj zdobené tkaniny, napríklad bakačíny. Tkáči (tkadleci, kalleci) patrili medzi najchudobnejších remeselníkov. Ešte v 50. rokoch 20. storočia pracovali na juhozápadnom Slovensku. Patrónkou tkáčov bola sv. Atanázia, zobrazovaná s hviezdou na prsiach.

Description author

Juraj Zajonc

Books

Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976. Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972. Zajonc, J.: Premeny vlákna. Z osnovy a útku. In: Remeslo, umenie, dizajn, 4, 2003, č. 2, 47-51.

Data source entry

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.

URL

https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/tkacstvo

Map

Show on map Mapy.cz

GPS: 48°35'49.78"N, 19°53'24.91"E

GPS: 48°35'49.78"N, 19°53'24.91"E , Maps Mapy.cz, Google Maps