Number of the records: 1
To the basket Dievčenský sviatočný odev z Kojšova 001-02
- Descripton
Descripton Sviatočný odev Ulijany z Kojšova. Celkový pohľad zozadu. Dievča má na sebe oblečenú svetlomodrú sloterovú sukňu, ktorá má v strede našitý pás čipky. Na sukni má oblečenú plátennú prednú zásteru "fartušu" a zadnú plátennú zásteru s výšivkou "poľňane", ktorá spočíva vo vyšívaní plným stehom na predkreslené vzory, a s čipkovým zakončením. Vrchnú časť tela má zahalené kusom plátna s čipkovými okrajmi "stolovojškou", ktorá je v páse stiahnutá stuhou. Na zápästiach má uviazané ružové stužky "maľinove traški". Od temena hlavy sú spustené široké stuhy "šnori" siahajúce takmer po spodný okraj zástery. General description Počas zvyku vodenia Ulijany, ktorý sa konal v Turíčnu nedeľu, sa dve dievčatá z Kojšova obliekali za Ulijany, ktoré znázorňovali siroty. Sukne boli pôvodne vyrábané z postavu (vlnený materiál). V tradičnom prostredí mali Ulijany obuté "bačkorki". Note Zadná zástera je zo 40. rokov 20. storočia, predná zástera z 50. rokov 20. storočia, sukňa a "stolovojška" vznikli v 90. rokoch 20. storočia ako rekonštrukcie originálnych súčastí. Ostatné odevné súčiastky sú novodobé. Výskum pripravil Vladimír Kyseľ, výskumný tím: Miroslav Hanák, Julián Ratica, Michal Veselský, Edina Bogárová. Recorded by Veselský, Michal (1980-) Municipality of origin Kojšov Date of creation 20. storočie Region of origin Spiš Performer Juríková, Petra (2011-) Place of capture Kojšov Date of capture 5.10.2019 Subject Classification 4.4.1.1. Historické podoby tradičného ženského odevu
3.2.7. TuríceKey words detský odev
sviatočný odev
spodná sukňa
sukňa
zástera
odevné doplnky
výšivka
TuríceOther responsibility Juríková, Petra (work owner)
Slovenský ľudový umelecký kolektív (record owner)
Right of use Nekomerčné účely License 267/2019-5/05-DFTĽK škrupinou alebo kožovitým obalom chránená vaječná bunka vtákov a iných vajcorodých stavovcov. Súčasťou stravy boli vtáčie vajcia, získané zberom v prírode a chovom hydiny. Jedenie vaječných pokrmov malo aj symbolický význam (podanie praženice na znak súhlasu pri priezvedách) a obradový (pri prvej jarnej orbe, na Veľkú noc). Vajce bolo symbolom plodnosti, obnovenia a nepretržitosti života, dôležitým magickým prostriedkom. Podľa tradičnej predstavy aj kohút mohol zniesť vajce. Z neho sa však liahli nadprirodzené bytosti (drak, zmok). Vajce od čiernej sliepky, považované za ochranný prostriedok, kládli pod strechu, do hálky ako ochranu pred bleskom alebo ho hádzali do ohňa pri požiari spôsobenom bleskom. Takéto vajce bolo podľa tradičných predstáv potravou černokňažníka. Vajcia sa využívali v ľúbostnej mágii (na získanie chlapca urobilo dievča praženicu z vajec rozbitých na vlastnom chrbte), na zabezpečenie prosperity (pri prvom výhone pohladili dobytok vajcom, aby bol guľatý; škrupiny zakopali na jedno miesto, aby sa nerozbiehal), na ochranu ľudí, zvierat a majetku (jedenie vajec na Veľkonočnú nedeľu chránilo pred zlými duchmi), pri liečení (urieknutie odnímali šúchaním tela chorého vajcom) i v antikoncepcii (výdušky vajec zavesené na kútnej plachte mali zabrániť počatiu). Vajce bolo darom a obetinou na uzmierenie zlých síl a na získanie priazne mŕtvych. Na Veľkú noc malo vajce vo forme kraslíc i vaječných jedál úlohu symbolu znovuzrodenia. Vajce bolo prvkom zvykov pri narodení dieťaťa, zameraných na zachovanie jeho života, zabezpečenie zdravia, hladkej tváre, dobrého hlasu. Na Spiši a Ponitrí preto kládli vajce do prvého kúpeľa dieťaťa. Na Gemeri pri prvej návšteve dieťaťa obkrúžila hostiteľka jeho tvár vajcom, hovoriac: Také líčko, jak vajíčko!Description authorJuraj ZajoncBooksBednárik, R.: Duchovná kultúra slovenského ľudu. In: Slovenská vlastiveda II. Zostavil Ľ. Novák. Bratislava 1943, 7-121. Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Pranda, A. – Prandová, E.: Slovenské kraslice. Martin 1994.Data source entryTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.URL
Map
GPS: 48°49'18.98"N, 20°59'17.66"E , Maps Mapy.cz, Google Maps