Number of the records: 1
To the basket Mužský pracovný odev zo Ždiaru 001-06
- Descripton
Descripton Kompletný odev pozostáva z jednoduchej pracovnej košele zvanej "kosuľa" bez zdobenia, jednošnúrkových súkenných nohavíc zvaných "portki", vlneného svetra a bielej haleny zvanej "kurtka" s kovovým retiazkovým zapínaním. Na hlavu patrí čierna baranica. K odevu prislúchajú furmanské rukavice a ako obuv "kolcuni" s "uneckami" (onuce), šnurované cez nohavice. Pohľad na jednu časť spony s retiazkou na halene. Vedľa spony vidieť časť pletenej vlnenej šnúrky z rukavíc. General description Ide o zimný variant mužského pracovného odevu (v lete sa ako obuv nosili kožené krpce). Ako pracovný nástroj sa najčastejšie používala sekera na drevo. Valaška zvaná "čupaga" nebola na prácu. Slúžila iba ako nástroj na priťahovanie sa v strmom kopci, alebo ako ochrana pred medveďmi v lese na báze zvuku, ktorý vydávali retiazky na porisku valašky. Note "Kurtka" je replika vytvorená podľa dobových fotografií a podobných typov vrchného odevu, ktorý sa vyskytoval na Podpoľaní. Do súčasnosti sa žiadna nezachovala. Pôvodne bola bez zapínania.
Do kolcúnov sa vkladala na dno slama ako izolačná vrstva proti chladu. Noha sa pred obutím ešte zavinula do pruhov zo súkna alebo plátna (onuce).
Furmanské rukavice neslúžili na robotu, využívali sa len pri držaní oprát a dreva, lebo sú pevné a ťažko ohybné.
Jednošnúrkové nohavice nesú názov podľa jednoduchej výzdoby na bokoch vytvorenej z jednej červenej šujtášovej šnúrky.
Výskumný tím: Miroslav Hanák, Julián Ratica, Michal Veselský, Stanislava Tichá.Recorded by Veselský, Michal (1980-) Municipality of origin Ždiar Region of origin Spiš Performer Pitoňák, Jozef (1959-) Place of capture Ždiar Date of capture 27.9.2022 Subject Classification 4.4.2.1. Historické podoby tradičného mužského odevu Key words mužský odev
pracovný odev
halena
rukavice
sponaOther responsibility Vavák, Miroslav (work owner)
Pitoňák, Jozef (work owner)
Slovenský ľudový umelecký kolektív (record owner)
Right of use Nekomerčné účely License 229/2022-6/05-DFTĽK 1. (latinsky Cuculus L.) hmyzožravý vták ohlasujúci sa zvukom ku-ku. Podľa tradičných predstáv, keď kukučka kukala v lese skôr než sa zazelenal, mal byť neúrodný rok. Pri prvom počutí kukučky v roku dievčatá podľa počtu zakukaní určovali, o koľko rokov sa vydajú. Starší ľudia tak zisťovali, koľko rokov sa ešte dožijú. V akej situácii sa človek nachádzal, keď prvý raz v roku počul kukučku (mal pri sebe veľa, málo alebo nijaké peniaze, bol sýty alebo hladný, začínal prácu a podobne), tak sa mu malo dariť po celý rok. Ak vtedy vyslovil želanie, malo sa mu splniť. Po letnom slnovrate sa vraj kukučka zmenila na sokola rároha; 2. drevená, jednodierková píšťala, dlhá 140–200 mm a s priemerom 30–60 mm (kukačka). Napodobňovala volanie kukučky. Poľovníci na severe Slovenska ju používali ako vábničku; 3. nástroj na zdobenie keramiky (gurgula); 4. tradičný názov strofických tancov.Description authorJuraj ZajoncBooksHoluby, J. Ľ.: Národopisné práce. Zostavil J. Mjartan. Bratislava 1958. Horváthová, E.: Predstavy o prírode. In: Horehronie II. Kultúra a spôsob života ľudu. Zostavil J. Mjartan a E. Plicková. Bratislava 1974, 323-339. Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 233-294.Data source entryTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.URL
Map
GPS: 49°16'15.35"N, 20°16'17.88"E , Maps Mapy.cz, Google Maps