Počet záznamov: 1
Pridať záložky Ženské rukávce z Podolia 001-06
- Popis
Popis Ženské rukávce zvané "formi" z konopného plátna. "Zadek" je z jedného kusa látky, "predek" tvoria dva kusy, ktoré sú vpredu zošité. Predné diely aj zadný diel siahajú iba pod prsia. Hovorilo sa im aj "drječki". Medzi ne sú všité rukávy, pričom zošitie siaha až po golier zvaný "obojok". Do "obojka" sú všité nazberané predné diely i zadný diel. Medzi jednotlivé diely rukávcov sú pod pazuchou všité kosoštvorce látky, ktoré siahajú pod spodnú sukňu a slúžia na úpravy. Na "obojok" je pripevnené háčkované, volánové okružie zvané "kriezel". Rukávy sú strihané "na skos", teda šikmo tak, aby boli pri zápästiach zúžené. Vyšívané sú "na plno" (plochým stehom) bielym harasom. Zakončené sú rovnako výšivkou "na plno", "pred ihlu" (retiazkovou výšivkou), našitým pásom bielej výšivky a výšivky "na dzierki" (dierkovej výšivky) a priemyselnou čipkou. Výšivka "na plno", "pred ihlu" a mriežka sa vyskytuje aj na okraji pravého predného diela rukávcov. Pohľad na "obojok" a na háčkovaný "kriezel". Poznámky Rukávce pravdepodobne vyšívala niektorá zo žien z rodiny Marákovej z Podolia.
Obec Podolie sa z hľadiska odevnej kultúry radí k takzvanému piešťanskému typu odevu, ktorý sa vyskytuje v oblasti od Nového Mesta nad Váhom po Piešťany, respektíve medzi severnou časťou Malých Karpát a Považským Inovcom, po oboch stranách stredného toku rieky Váh.
Výskumný tím: Miroslav Hanák, Michal Veselský, Eva Záhumenská.Autor/-ka záznamu Veselský, Michal (1980-) Obec pôvodu Podolie Dátum vzniku diela prvá polovica 19. storočia Región pôvodu Stredné Považie Miesto záznamu Krakovany Dátum zaznamenania 21.9.2021 Predmetová klasifikácia 4.4.1.1. Historické podoby tradičného ženského odevu Kľúčové slová ženský odev
rukávce
okružie
háčkovanieĎalšia zodpovednosť Piscová, Daniela (vlastník/-čka diela)
Slovenský ľudový umelecký kolektív (vlastník záznamu)
Práva na použitie Nekomerčné účely Licencia 124/2021-5/05-DFTĽK (kudmen) druh mužského a ženského zimného vrchného odevu z kožušiny s rukávmi. Existovali dva druhy kožuchov: krátky kožuch, ktorý siahal do pása alebo niečo niže pása a dlhý kožuch, ktorý siahal ku kolenám. Najrozšírenejšie boli krátke kožuchy. Kožuchy nosili viac ženy ako muži. Šili sa z ovčích koží. V polovici 19. storočia sa okrem bielych, začali šiť aj hnedé kožuchy. Kožuchy sa zapínali na kožené gombíky a pútka. Výzdobu tvorila farebná kožená aplikácia alebo výšivka. Okraje lemovala kožušina odlišnej farby ako bola kožušina kožucha. Z kožušiny bol aj golier. Strih kožucha a jeho výzdoba boli regionálne odlišné. Zohľadňovali tiež pohlavie nositeľa a príležitosť nosenia. Šili ich vyučení aj nevyučení kožušníci. Boli buď na objednávku alebo sa kupovali na jarmokoch. Kožuchy patrili k nákladným vrchným odevným súčiastkam, nevlastnili ich všetky rodiny. Boli súčasťou najmä sviatočného a obradového odevu, zvykli sa požičiavať a tiež dediť. V niektorých oblastiach boli do začiatku 20. storočia dokonca povinným odevom ženícha, a najmä mladuchy. V duchovnej kultúre mali kožuchy magickú plodonosnú a prosperitnú funkciu. Začiatkom 20. storočia sa tradičné kožuchy prestali nosiť.Autor popisuMojmír BenžaLiteratúraKaňová, M., Benža, M.: Ľudové kožuchy. Martin 1970. Paličková-Pátková, J.: Ľudové kožušníctvo na Slovensku. Bratislava 1981.Zdroj dátTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.URLPozri tiež
Mapa
GPS: 48°40'30.48"N, 17°46'25.93"E , Mapy.cz, Mapy Google