Number of the records: 1  

To the basket   vianočný stromček

  1. Descripton(jezuľan, polazník, kriskindl, podľažnik) znak Vianoc, novodobá forma symbolu života a prosperity, zelene. Obyčaj prinášať do domu ihličnatý stromček, zdobiť ho ovocím, ozdobami, pečivom a sviečkami sa na Slovensko šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Do vidieckej kultúry prenikal v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchod územia neskôr. Do polovice 20. storočia sa v tradícii na východnom Slovensku zachovali aj staršie obradové predmety – posledný snop, slamený stromček. Ihličnatý vianočný stromček nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami a v zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia (zapichoval sa do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin, podkladalo sa pod sliepky). Postupnú estetizáciu charakterizujú zmeny v umiestnení (pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevnený v podstavci), veľkosti a výzdobe stromčeka. V prvej tretine 20. storočia sa podeň začali dávať darčeky pre členov rodiny. V obciach, kde chodil farár po kolede na Tri krále, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka. Dodnes sa ponecháva v dome spravidla do Troch kráľov. Veľké vianočné stromy sa stavajú na námestiach miest, mestečiek i dedín. V poslednom období sa rozšírilo aj ozdobovanie hrobov malými stromčekmi.
    Description authorViera Feglová
    BooksHorváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986. Feglová, V.: Hlavné znaky Vianoc. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 76, mapa 4.
    Data source entryTradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia. Bratislava 2011.
    URLhttps://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/vianocny-stromcek
    See also Štedrý večer
    Traja králi
    koledovanie
    ochranná mágia
    prosperitná mágia
    slamený stromček
    koleda
    farár
    zeleň
    References (9) - Encyclopedic Terms
    (1) - Digital Objects